Profily odborníkov

Všeobecný lekár

Všeobecní lekári sú zvyčajne vstupným bodom pri diagnostike a starostlivosti o ľudí s demenciou. Vo väčšine krajín tiež zabezpečujú dozor nad celkovou starostlivosťou. Pôsobia teda ako takzvaní gatekeepri. 

Úlohy všeobecného lekára (na úrovni primárnej starostlivosti) zahŕňajú identifikáciu kognitívnej poruchy, zmien v správaní a zachytenie fyzických príčin alebo prispievajúcich faktorov ku kognitívnym a / alebo behaviorálnym zmenám (napr. zrakové alebo sluchové postihnutie). Dôležitou diagnostickou úlohou primárnej starostlivosti je identifikovať potenciálne liečiteľné príčiny alebo príčiny subjektívnych sťažností, ktoré sú zvrátiteľné, ako je napr. depresia, nedostatok vitamínov alebo porucha štítnej žľazy.

Pre potvrdenie podozrenia na demenciu a na určenie príčiny rozvoja demencie zvyčajne všeobecný lekár pacienta odporúčí na úroveň sekundárnej alebo terciárnej starostlivosti (neurológovi, psychológovi, psychiatrovi, na pamäťovú kliniku alebo do nemocničnej starostlivosti). Na tejto úrovni starostlivosti sa administrujú rozsiahlejšie neuropsychologické testy a diagnostické dotazníky, ale aj vyšetrenia zobrazovacími metódami. 

Ľudia, pre ktorých je obzvlášť prospešné odporučenie resp. sprostredkovanie starostlivosti na sekundárnej úrovni: 

• mladší ľudia s podozrením na kognitívnu poruchu alebo demenciu,

• ľudia s atypickými prejavmi, ktoré môžu naznačovať ložiskové poškodenie alebo nádor na mozgu,

• pri vysoko rizikových situáciách ako je zmena správania alebo psychotické symptómy,

• ľudia s bezpečnostným rizikom. 

Sociálny pracovník

Dôležitou úlohou sociálnych pracovníkov je pomáhať lekárom pri koordinácii služieb. Úlohami sociálnej práce je vo všeobecnosti: identifikácia potrieb, preferencií a zdrojov jednotlivca; iniciovanie, organizovanie a poskytovanie podpory, koordinácia služieb, vytváranie sietí kontaktov a odstraňovanie znevýhodňujúcich faktorov a bariér. 

Medzi hlavné povinnosti sociálneho pracovníka v oblasti demencií patrí:

• Vzdelávanie v problematike domovov opatrovateľských služieb, jednotkách špeciálnej starostlivosti, denných centrách, paliatívnej starostlivosti a hospicoch;

• Odkazovanie pacientov na konkrétne služby (doprava, asistencia v domácnosti, donáška jedla, nefarmakologické prístupy v terapii);

• Asistencia pri prechode na alternatívny systém starostlivosti;

• Odporúčanie podporných programov pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov;

• Spolupráca s miestnymi agentúrami a organizáciami;

• Poskytovanie vzdelávacích materiálov a zdrojov informácií;

• Poradenstvo v oblasti právnych predpisov (predchádzajúce priania, poistenie, právna zodpovednosť a i.) a financií;

• Identifikácia osobných cieľov a asistencia pri plánovaní ďalšieho života;

• Formálnejším spôsobom môžu sociálni pracovníci – ale aj špecializované zdravotné sestry – zohrávať úlohu manažérov starostlivosti.

Sociálni pracovníci prešli špeciálnym školením, ktoré im umožňuje posúdiť potreby klienta a následne odporučiť služby, ktoré sú pre klienta najvhodnejšie a ktoré najlepšie spĺňajú jeho potreby. Ich prínosom ku komplexnému posúdeniu klientovej situácie je identifikovať osobne relevantné ciele klienta, získať informácie o jeho finančných alebo právnych problémoch, analyzovať siete starostlivosti (v rámci rodiny aj mimo nej) a preveriť prostredie, v ktorom osoba žije, vrátane dostupných zdrojov. 

Liečebný pedagóg a ergoterapeut

Liečebný pedagóg a ergoterapeut sa zameriava na podporu človeka vo všetkých oblastiach života, vo vnímaní jeho okolia a jeho silných a slabých stránok.  Úlohami ergoterapie a liečebnej pedagógie sú prevencia, intervencia, podpora zdravia, poradenstvo, rehabilitácia, udržiavanie a podporovanie síl a zručností a poskytovanie podpory v prípade potreby. Ergoterapia je realizovaná individuálne alebo skupinovo. 

Medzi špecifické úlohy liečebných pedagógov a ergoterapeutov v starostlivosti o ľudí s demenciou patrí: 

• Hľadanie najvhodnejších individuálnych riešení a vývoj stratégií na riešenie problémov;

• Hodnotenie samostatnosti a schopnosti vykonávať činnosti každodenného života a poskytnúť intervencie na podporu nezávislosti; 

• Uplatňovanie terapeutických techník ako arteterapia, biblioterapia, dramatoterapia, muzikoterapia, psychomotorická terapia, ergoterapia a terapia hrou, so zameraním na zachované schopnosti;

• Informovanie o asistenčných technológiách a úpravách životného prostredia doma alebo zariadení sociálnych služieb;

• Vedenie podporných skupín pre opatrovateľov a psychoedukácia. 

Liečební pedagógovia a ergoterapeuti ako členovia multidisciplinárneho tímu prispievajú informáciami o schopnostiach a obmedzeniach človeka v každodennom živote, tiež informujú o potrebách, zachovaných kompetenciách a oblastiach možnej intervencie. Majú teda významnú úlohu pri definovaní plánov individuálnej starostlivosti. Môžu byť zapojení aj do školenia ostatných odborníkov pracujúcich s ľuďmi s demenciou. 

Klinický logopéd

Demencia spôsobuje komunikačné ťažkosti u ľudí s demenciou a komunikačné ťažkosti medzi nimi a ich opatrovateľmi, či odborníkmi. S progresiou demencie môžu vznikať ťažkosti s prežúvaním, pitím a prehĺtaním. 

Medzi špecifické úlohy klinických logopédov v starostlivosti o ľudí s demenciou patrí: 

• Hodnotenie komunikačných deficitov súvisiacich s demenciou; 

• Identifikovanie kultúrnych a environmentálnych faktorov, ktoré narúšajú komunikáciu; 

• Analýza jazykových porúch pre upresnenie diagnózy; 

• Poradenstvo v oblasti úpravy stravovania a nástrojov pre konzumáciu jedla;

• Vzdelávanie opatrovateľov o komunikačných technikách;

• Stanovenie individuálneho liečebného plánu.

Terapeutické portfólio klinických logopédov obsahuje ústne orálne cvičenia posilňujúce svaly úst a tiež cvičenia pomenovania, opis predmetov alebo zapamätania si predmetov.  Klinickí logopédi používajú rôzne formy nástrojov na podporu komunikácie u ľudí s demenciou, vrátane techník low-tech (technicky nenáročných) ako sú nálepky, štítky, kalendáre, komunikačné tabule, časovače a ďalšie vizuálne symboly, ktoré poskytujú podnety na interakciu. 

Neuropsychológ

Neuropsychológovia využívajú psychologické metódy ako rozhovor, testy a štandardizované dotazníky na záchyt, hodnotenie a analýzu funkčných deficitov u pacientov v dôsledku porúch mozgu. Na základe poznatkov o štruktúre a funkciách mozgu môžu neuropsychológovia odporučiť a realizovať vhodnú nefarmakologickú terapiu kognitívnych a behaviorálnych porúch. 

Medzi špecifické úlohy neuropsychológov v starostlivosti o ľudí s demenciou patrí: 

• Potvrdenie subjektívnych sťažností ohľadne kognitívnych deficitov a behaviorálnych zmien;

• Identifikácia ľudí s možným vznikom kognitívnych deficitov a hrozbou demencie;

• Podrobné zhodnotenie porúch v širokej škále kognitívnych domén;

• Definovanie vzorca zachovaných a narušených kognitívnych schopností ako podpora pri diagnostike;

• Vytváranie predpokladov o základnej patológii mozgu, ktoré môžu usmerniť diagnostický proces;

• Hodnotenie jednotlivých zdrojov a zachovaných silných stránok;

• Navrhovanie a realizovanie psychosociálnych intervencií, ako je neuropsychologická rehabilitácia alebo nácvik kompenzačných stratégií, ako súčasť liečebného plánu;

• Účasť na kontrolných hodnoteniach s cieľom stanoviť účinnosť liečby a prispôsobiť plán liečby;

• Poradenstvo a podpora opatrovateľov. 

Neurológ

Kompetencie neurológov sú v oblasti diagnostiky a manažmentu porúch CNS s využitím farmakologických, psychosociálnych a rehabilitačných prístupov v priebehu progresie demencie. Prispievajú ku kvalite života ľudí s demenciou a ich opatrovateľov tým, že poskytujú včasnú a presnú diagnózu, zvolia vhodnú liečbu, umožnia prístup k výskumným štúdiám a zapoja či usmernia ostatných členov multidisciplinárneho tímu. 

Medzi špecifické úlohy neurológov v starostlivosti o ľudí s demenciou patrí: 

• Dôkladné fyzické vyšetrenie so zameraním na príznaky neurologických ochorení, ktoré môžu spôsobiť demenciu (napr. Parkinsonova choroba, skleróza multiplex/roztrúsená skleróza);

• Indikovanie, vykonanie a vyhodnotenie diagnostických postupov ako je analýza mozgovomiešneho moku (lumbálna punkcia), MRI alebo PET;

• Liečenie neurologických ochorení ako príčin alebo ako sprievodných stavov demencie. 

Psychiater

Zatiaľ čo neurológovia sa zameriavajú na motorické a senzorické zmeny súvisiace s ochorením mozgu, perspektíva psychiatrie sa zameriava viac na zmeny správania, nálady a kognície. Psychiatri majú osobitý pohľad na opatrovateľov ľudí s demenciou s ohľadom na prejavy a príznaky syndrómu vyhorenia a depresie, s cieľom rýchlo zaviesť psychoterapeutickú alebo farmakologickú pomoc. 

Medzi špecifické úlohy psychiatrov v starostlivosti o ľudí s demenciou patrí: 

• Hodnotenie silných a slabých stránok ľudí v každodennom živote;

• Stanovenie toho, čo je ešte možné vykonávať s minimálnou pomocou  a určenie úloh, ktoré presahujú zostávajúce schopnosti, a preto by sa im malo vyhnúť;

• Hodnotenie právnej spôsobilosti osoby s uvedením schopnosti poskytovať informovaný súhlas, robiť finančné rozhodnutia alebo spísať závet;

• Pomoc právnikom a súdom, pokiaľ ide o stanovenie zákonného zástupcu alebo plnú moc;

• Rozpoznávanie a liečenie porúch správania, ako je agitácia, túlanie sa, nevhodné sociálne správanie alebo repetitívne aktivity;

• Navrhovanie environmentálnych a behaviorálnych úprav ako súčasť liečebného plánu;

• Vytvorenie terapeutického tímu pozostávajúceho zo sociálneho pracovníka, zdravotných sestier, liečebných pedagógov a ergoterapeutov a fyzioterapeutov s cieľom vytvoriť optimálne životné prostredie pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov. 

Psychiatri sú zvyčajne oboznámení s dostupnými komunitnými zdrojmi, ktoré môžu byť užitočné pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov.  Medzi ne často patrí miesta Alzheimerova spoločnosť, podporné skupiny pre rodiny, asistované bývanie, domovy sociálnych služieb špecializujúce sa na starostlivosť o ľudí s demenciou a denné stacionáre. 

Zdravotná sestra

Na každej úrovni starostlivosti – v nemocnici, ambulancii alebo komunitnom zariadení – môžu zdravotné sestry prispieť mnohými spôsobmi k diagnostike a liečbe ľudí. Približne u štvrtiny hospitalizovaných pacientov vo všeobecných nemocniciach je prítomná nediagnostikovaná demencia, pričom táto skupina je rizikovejšia z hľadiska nutnosti opakovanej hospitalizácie, rozvoja delíria a vyššej úmrtnosti v porovnaní s ostatnými pacientmi s rovnakými fyzickým stavom. Zdravotné sestry, ktoré sú často v užšom kontakte s pacientmi ako lekári, majú jedinečnú pozíciu na to, aby odhalili známky demencie alebo začínajúceho delíria. V niektorých ordináciách lekárov sú zdravotné sestry tiež vyškolené na realizovanie skríningového kognitívneho testovania, napr. pomocou MMSE. 

Zdravotné sestry prispievajú k starostlivosti o ľudí s demenciou okrem presnej diagnostiky aj: 

• Vysvetlením užívania, očakávaných účinkov a možných vedľajších účinkov liekov ľuďom s demenciou a ich opatrovateľom ako základ pre informovaný súhlas a rozhodovanie sa;

• Vzdelávaním ľudí s demenciou a ich opatrovateľov o tom, kde nájsť informácie a podporu;

• Poradenstvom pre ľudí s demenciou a ich opatrovateľov v oblasti výživy, vhodného príjmu tekutín a telesných cvičení;

• Zabezpečením využívania načúvacích prístrojov a okuliarov u ľudí s demenciou;

• Poskytovaním základnej starostlivosti v podobe kúpania alebo sprchovania, prezliekania, používania toalety v domácnosti alebo v opatrovateľských zariadeniach. 

Farmaceut

Farmaceuti (lekárnici) sú najdostupnejšími odborníkmi v oblasti zdravotnej starostlivosti, na ktorých sa môžu ľudia obrátiť. Ako odborníci v oblasti primárnej starostlivosti, ktorí sa pravidelne stretávajú s ľuďmi, môžu byť farmaceuti medzi prvými, ktorí rozpoznajú známky demencie alebo sa s osobou rozprávajú o problémoch s pamäťou. Farmaceuti môžu upokojiť ľudí, povzbudiť ich, aby vyhľadali pomoc včas. Akonáhle dostane človek diagnózu demencie, môžu farmaceuti pomôcť im a ich opatrovateľom pri problémoch s liekmi a odporučiť im užitočné produkty alebo činnosti, ktoré by mohli pomôcť ich stavu. Ako odborníci na lieky a ich užívanie majú dobré postavenie na to, aby ľuďom s demenciou pomohli dosiahnuť najoptimálnejšie výsledky liečby. Existuje niekoľko problémov týkajúcich sa medikamentóznej liečby u ľudí s demenciou. Mnoho z nich má pridružené iné ochorenia, preto je preskúmanie všetkých liekov (liekov na demenciu aj na ostatné ochorenia) kľúčové pre vylúčenie interakcií medzi liekmi, prípadne vylúčenie nepotrebnej polyfarmácie a predpisovania liekov, ktoré môžu zhoršiť kognitívne funkcie. Nasmerovaním opatrovateľov na miestne podporné služby môžu farmaceuti tiež pomôcť prekonať stigmu spojenú s demenciou.