Typy demencie

Alzheimerova choroba

Najčastejším typom demencie býva Alzheimerova choroba, ktorá sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií. Niekedy sa u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi. Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup. Začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok.

Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom (u ľudí do 65 rokov) a s neskorým začiatkom (u ľudí od 65 rokov). Tam, kde sa u pacienta objaví skôr, je typická aj tým, že má rýchlejší priebeh.Tento typ demencie vzniká poškodením neurónov v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku hromadenia patologických proteínov. U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu tzv. beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára tzv. senilné plaky. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikáciu medzi neurónmi. Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie.

Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa. Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.

Vaskulárna demencia

Vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda.

Po Alzheimerovej chorobe sa tento druh demencie vyskytuje u starších ľudí najviac. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu (jeho upchatím alebo znížením). Najčastejšou príčinou býva cievna mozgová príhoda, ale vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky, či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím. Riziko vzniku vaskulárnej demencie zvyšuje aj vysoká hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak.

Vaskulárna demencia na rozdiel od Alzheimerovej choroby nepredstavuje ochorenie s jednotným klinickým obrazom. Na to, aby sa diagnostikovala správne, je u pacienta potrebné preukázať cievne ochorenie mozgu, ktoré sprevádzajú aj poruchy chôdze (pacient sa pohybuje pomalými krokmi), motorická neistota, časté pády, inkontinencia, ktorú nie je možné vysvetliť urologicky, ale aj porucha prehĺtania a reči, poruchy osobnosti či zmeny nálad.

Vaskulárna demencia je u ľudí v staršom veku často nezvratná. Na jej prevenciu však pomáha zdravý životný štýl, pravidelné cvičenie, diéty, strava s nízkym obsahom tuku, vyhýbanie sa fajčeniu, nízka hladina krvného tlaku a cholesterolu. To všetko môže postup ochorenia u seniorov spomaliť a v niektorých prípadoch dokonca aj zastaviť.

Parkinsonova choroba

Je typická problémami v oblasti motorického systému.

Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Jej prvé príznaky sú mierne a nenápadné, ale postupne sa zhoršujú. Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je strata neurónov v mozgu, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín a poruchy ďalších nervových prenášačov.

Charakteristickým príznakom Parkinsonovej choroby je pohybové postihnutie pacientov - tzv. hypokinéza. Prejavuje sa trasením rúk, zníženou a pomalou schopnosťou sa pohybovať, strnulosťou, ohnutým držaním tela, ale aj poruchami státia a chôdze.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa však často objavujú aj psychické zmeny, akými sú podráždenosť a depresia. Postupne sa dostavuje porucha reči, písania, pacienti majú často problémy so sústredením a pamäťou či exekutívnymi funkciami (plánovanie, usudzovanie a pod.).

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Existuje však niekoľko spôsobov liečby, ktorými dokážeme účinne zmierňovať príznaky ochorenia u pacientov. Ide najmä o lieky, ktoré sa využívajú pri regulácii koncentrácie dopamínu, pomáha tiež hlboká mozgová stimulácia a fyzioterapia.

Demencia s Lewyho telieskami

Kombinuje príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby.

Demencia s Lewyho telieskami má príznaky Alzheimerovej aj Parkinsonovej choroby. Prejavuje sa však aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti.

Ide o neurodegeneratívne ochorenie, ktorého príčinou sú tzv. Lewyho telieska. Tie vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre a vytvárajú sa na základe hromadenia patologického proteínu alfa synukleínu.

Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe. Zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy s výnimkou antipsychotík, na ktoré sú títo pacienti citliví.

Frontotemporálna demencia

Má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči.

Frontotemporálna demencia sa u ľudí najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly. Výhradne zasahuje čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku pacienta. Objavuje sa asi v 5 % prípadov demencií a má niekoľko ďalších poddruhov.

V porovnaní s inými typmi demencií pri frontotemporálnej demencii zohráva dôležitú úlohu genetika. Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je často jeho predošlý výskyt v rodine pacienta.

Diagnostika frontotemporálnej demencie môže byť u človeka veľmi náročná. Ochorenie sprevádzajú rôzne príznaky, ktoré sa u ľudí výrazne líšia. Navyše, sú podobné iným druhom demencie. Najtypickejším príznakom býva porucha správania, kedy sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity. Výrazná zmena správania sa u pacientov môže prejaviť aj tým, že sú apatickí, málo spontánny, alebo sa sociálne izolujú, kedy radšej zostávajú celý deň v posteli. Často sa objavuje aj zanedbávanie hygieny, či nevhodné správanie ako drobné krádeže a iná trestná činnosť. Ochorenie často sprevádza aj prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu. Pri vhodnej forme liečby však môžeme u pacientov problémy so správaním ovplyvňovať.

V oblasti reči sa môže postupne zhoršovať slovná plynulosť, u pacientov nastávajú problémy s artikuláciou, majú problém porozumieť významu slova v bežnej reči, robia viac fonologických a syntaktických chýb.

Huntingtonova choroba

Je dedičné ochorenie s výraznými prejavmi v oblasti pohybu aj poznávania.

Huntingtonova choroba je ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä pohybovým postihnutím. Sprevádzajú ju abnormálne pohyby svalov, mimovôľové trhavé a krútivé pohyby, ktoré sa opakujú v jednom alebo vo viacerých svaloch – predovšetkým tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sa často vyznačuje aj problémami s pamäťou, úsudkom alebo rečou, kedy sa môžu objaviť mimovoľné zvuky až nezrozumiteľnosť. Chorobu sprevádzajú aj rôzne psychiatrické prejavy vo forme úzkosti a zmeny nálad, ktoré vedú k hnevu, podráždenosti a obsedantno-kompulzívnemu správaniu. V pokročilejších štádiách ochorenia sa často pridružujú komplikácie ako srdcové zlyhanie, poranenia spojené s pádom či zápal pľúc, ktorý môže viesť až k smrti.

Huntingtonova choroba je veľmi zriedkavá dedičná choroba, ktorú spôsobuje genetická mutácia na 4. chromozóme. V prípade, že jeden z partnerov trpí Huntingtonovou chorobou, je 50 % riziko, že ich dieťa bude tiež postihnuté. V 90 % sa začína medzi 35.-50. rokom veku, hoci príznaky sa omnoho vzácnejšie môžu prejaviť aj v juvenilnej (do 20 rokov) alebo neskoršej forme.

Huntingtonova choroba sa nedá vyliečiť, avšak vhodnou farmakologickou liečbou (antidepresivami a antipsychotikami) možno zmierniť ťažké psychiatrické prejavy, ktoré sprevádzajú ochorenie u pacientov. Psychoterapia im zasa pomáha rozvíjať zručnosti, efektívnejšie komunikovať, ako aj zvládať svoje poruchy správania.