- Úvod
- Kedy sa zabúdanie stáva problémom
- Vplyv starnutia na pamäť
- Podpora opatrovateľov
- Ako nám v starostlivosti pomôže štát
- Aktivity na každý deň
- Ako efektívne komunikovať?
- Životný príbeh
- Ako porozumieť zmenenému správaniu
- Keď opatrovateľ potrebuje pomoc
- Rodinná súdržnosť
- Orientovať alebo neorientovať v realite?
Ako efektívne komunikovať?
Prijímajúce prostredie eliminuje stres a frustráciu, podporuje spoluprácu pacienta s okolím.
Vytváranie nekonfrontačného prostredia je základ pre efektívnu komunikáciu
Pre zjednodušenie komunikácie sme vytvorili zopár pravidiel. Ponúknite ich aj širšej rodine, aby ste sa v komunikácii ku svojmu blízkemu zjednotili. Čím viac akceptovaný zmyslový a kognitívny handicap, tým viac porozumenia a zmysluplnosti má komunikácia pre obe strany.
Dovoľte im
Byť vašim hostiteľom/prejaviť svoju starostlivosť voči vám.
Byť rodičom- dávať vám inštrukcie a rady, jemne vás napomínať.
Hovoriť o svojej profesii či práci- mnohí si budú myslieť, že ju ešte stále vykonávajú.
Hľadajte, čo máte s dotyčným človekom spoločné.
Buďte úprimní, pretože veľmi ľahko vycítia, ak nie ste.
Buďte trpezliví.
Vážte si ich pre ich skúsenosti, poznanie, múdrosť a rozhodnutia.
Poďakujte im za ich rady, názory a láskavosť.
V komunikácii vynechajte otázky typu
Čo mali na obed?
Koľko je hodín?, pokým nenosia hodinky na ruke a nepoužívajú ich
Čo dnes robili?
Čo by chceli robiť teraz?, radšej im ponúknite konkrétny návrh
Kde si kúpili oblečenie?
Kto je to? Ako sa volá? meno osoby, ktorá sedí vedľa nich
Nevhodné výroky
„Pred chvíľou si mi to povedal.“
„Ja už o tom viem/už som to počula.“
„O tom sme sa rozprávali minule.“
„Už som ti to vysvetlila.“
Do konverzácie nevnášajte mená ďalších ľudí bez toho, aby ste vysvetlili o koho ide.
Do komunikácie zaraďujte
„Ďakujem, že si mi to povedal.“
„To je, ale pekná farba.“
„Rada ťa vidím.“
„Je pre mňa potešením môcť sa s tebou rozprávať.“
„Môžem ťa prísť znovu navštíviť?“
„Zaujímalo by ťa, čo sa tam deje? Poďme to spolu zistiť.“
„Idem sa na chvíľu prejsť. Pridáš sa ku mne?“
„Kiež by som bola taká vtipná/starostlivá/silná(niečo čo na ňom úprimne obdivujeme) ako ty.“
„Ty máš taký vynikajúci zmysel pre humor!“
Pred komunikáciou pripravte prostredie tak, aby mohlo byť dostatočne zrozumiteľné pre vášho blízkeho.
Overte si či osoba dobre počuje a vidí. Skontrolujte či okuliare alebo načúvací prístroj sú funkčné.
Zlepšite vlastné komunikačné schopnosti ako napr. vedieť počúvať- pre nás je jednoduchšie prispôsobiť naše správanie a využívať techniky ako pre nich. Keď daná osoba rozpráva buďte trpezlivý, ukážte Váš záujem, neprerušujte ju, ani sa s ňou nehádajte, ale buďte pozitívne naladený a pokojný.
Zlepšite prostredie podľa významu komunikácie. Minimalizujte vedľajšie rušivé podnety. Dbajte na to, aby ste sa pri komunikácii nachádzali v zornom poli osoby, nerozprávajte na ňu z boku alebo cez plece. Nerozprávajte pred ňou druhým tak, ako keby tam nebola.
Presvedčite sa či Vás osoba vníma, či sa koncentruje na Vás. Ak tomu tak nie je pokúste sa jej dotknúť na ruke alebo ramene, oslovte ju menom, ktoré vníma pozitívne. Pokúste sa udržať normálny očný kontakt.
Hovorte jasne a pokojne. Nešepkajte ani nezvyšujte hlas napriek tomu, či osoba dobre alebo zle počuje. Pokúste sa hovoriť pomalšie ako pri normálnom rozhovore a dajte osobe viac času na premyslenie a vypovedanie. Prispôsobte sa tempu reči osoby.
Vylúčte komplexitu, analógiu alebo abstraktné hypotetické situácie. Používajte krátke jednoduché vety a zredukujte nedirektívne významy- povedzte to presne tak ako to myslíte. Držte komunikáciu na úrovni dospelého človeka a vyhýbajte sa detskej reči.
Neostýchajte sa, ak musíte niečo opakovať, čo ste práve povedali, keď máte pocit, že tomu osoba neporozumela. Opakujte výrok, alebo otázku aspoň jeden krát s použitím tých istých slov, pred tým ako ju celú preformulujete. Dajte osobe čas na odpoveď. Majte trpezlivosť. Aj keď je to náročné, nevychádzajte z toho, že všetky schopnosti osoby sú stratené.
Ak osoba stratí „niť“ v tom o čom hovorí, použite „spojítka“ ako „ Teraz si mi hovoril práve o ..... „ , „Spomenul si ...“.
Použite pomôcky ako fotografie, ako pomôcku na ilustrovanie toho o čom sa hovorí. Rovnaké využitie písaných slov a symbolov sa v práci s ľuďmi s demenciou ukázalo ako efektívne ako napríklad použitie slova „Dámy“ a symbolu „Ženy“ na dverách toalety.
Neostýchajte sa používať gestá na zlepšenie významu vypovedaného. Používajte napríklad pohyby, ktoré ukazujú na obliekanie kabáta, alebo ponúknutie šálky čaju. Chorej osobe danú komunikáciu zjednodušujú.
Dbajte aj na neverbálnu stránku komunikácie a to na polohu hlasu, reč tela a na výraz, ktorý dotvára to, čo nám osoba chce povedať.
Hovorte o témach o ktoré sa zaujíma aj daná osoba. Napríklad o minulých koníčkoch, povolaní, dobrých časoch. Ak rozprávate o niečom, čo je danej osobe blízke, je pravdepodobné, že sa do rozhovoru zapojí, a nebude mať strach zo zlyhania.