Orientovať alebo neorientovať v realite?

Aké vhodné prístupy zvoliť?

Nevhodná komunikácia (napomínanie, pripomínanie ...) napomáhajú k strate dôvery a znižujú záujem chorej osoby spolupracovať s okolím.

Výsledkom je uzavretie sa do seba a pozvoľná strata komunikácie a záujmu o dianie okolo seba. Môžeme teda povedať, že sú neefektívne až kontraproduktívne.

Pokúste sa identifikovať k akému prístupu najviac inklinujete, aby ste vedeli, kedy svoj postoj zastaviť skôr, ako prehovoríte na svojho blízkeho. Pomôžte si vetami z bedekeru.

Ako komunikovať s dezorientovanou osobou?

Vhodnou komunikáciou podporujeme samostatnosť aj u dezorientovanej osoby.

Dôležitú úlohu tu zohrávajú ciele a to aktivizácia rozumových schopností, udržanie všeobecnej kompetentnosti, podpora a udržiavanie sociálneho a zdravotného statusu, zvyšovanie schopnosti koncentrácie a orientácie, redukcia strachu a stresu, zabránenie poraneniam, zlepšenie schopnosti pamätania prostredníctvom  pamäťových pomôcok. 

Tento prístup je vhodný pre osoby, ktoré sú schopné fungovať v domácom prostredí s občasným dohľadom.

• časovú orientáciu nášho blízkeho podporujeme hodinami a kalendárom umiestneným na viditeľnom mieste, môže to byť napríklad pri zrkadle, ktoré napomáha vnímaniu seba samého.K priestorovej orientácii dopomáhajú:

• farebné a písomné značky na chodbe bytu alebo na dverách kúpeľne.

• deň je presne štruktúrovaný a aktivity sú nastavené tak, že sa opakujú každý deň v ten istý čas ako napr. strava, prechádzky a pod.

• Je však vhodná a efektívna len pre tie osoby, ktoré rozpoznávajú prítomnosť od minulosti, majú do určitej miery zachované rozumové schopnosti, tzn. osoby v prvej fáze dezorientácie podľa Naomi Feil. 

Spomínanie

Dôležitý terapeutický nástroj v práci so starými ľuďmi. 

Cieľom  spomínania je stimulovať pozitívne spomienky, ktoré sa majú opäť oživiť, čím prispievajú k pozitívnejšiemu prežívaniu v prítomnosti.  Využívajú sa pri tom fotografie, básne, hudba, oblečenie, ale tiež pachy a vône. 

Je vhodná pre osoby, ktoré si dokážu vybaviť spomienku vedome, jasne rozoznávajú minulosť od prítomnosti.  Osoby v prvej fáze dezorientácie podľa Naomi Feil, kedy ešte je človek orientovaný časom, situáciou, priestorom. Preto ako rodina vyhľadajte staré fotografie, osobné predmety a pýtajte sa na minulosť vašej blízkej osoby, získate tak informáciu aj o vlastných koreňoch ešte v čase, kým je váš blízky schopný o nich rozprávať. Je to teda veľmi cenný čas a preto ho využite pre spoločné spomínanie. 

Spomínanie v takomto rozsahu nie je efektívne pre osoby, ktoré sú dezorientované v čase, tzn. minulosť sa pre nich stáva prítomnosťou, ako aj pre osoby, ktoré stratili schopnosť vyjadrovať sa verbálne.

Terapeutické klamstvo

Je prístup, v ktorom opatrovateľ neprotirečí tvrdeniu, alebo zmäteným otázkam dezorientovanej osoby, ale dá im za pravdu, aby sa ich neistota minimalizovala.

Napr. „ Musím vidieť moju mamu. Potrebuje ma.“, opatrovateľ  odpovie: „práve teraz som s ňou hovoril, a povedala, že to je v poriadku, že si tu.“ 

Vtedy obava dezorientovanej osoby zoslabne a je ľahšie ju odpútať nejakou činnosťou. Táto metóda, zaobchádzania so strachom, nevedie k dlhodobejšiemu zlepšeniu.

Nejde na hlbšiu príčinu správania ako napr. pocit samoty  a strach. Vzťah medzi klientom a opatrovateľom môže byť ohrozený, pretože opatrovateľ musí neustále  „klamať“. 

Základný princíp vychádzajúci z validácie je, že starí ľudia dokážu na určitom stupni vedomia rozlíšiť čo je pravda a čo nie. 

Ak je váš blízky dezorientovaný, neklamte ho, snažte sa zistiť, aká potreba sa skrýva za jeho výpoveďou, často ide o potreby samoty, strachu, ale aj nudy.