Orientovať alebo neorientovať v realite?

V komunikácii s dezorientovanou osobou je dôležité, aby sme nepoužívali komunikáciu zameranú na vysvetľovanie, pripomínanie, alebo nesnažili sa od jej problému odvrátiť pozornosť, alebo používať terapeutické klamstvo.

Aké vhodné prístupy zvoliť?

Nevhodná komunikácia (napomínanie, pripomínanie ...) napomáhajú k strate dôvery a znižujú záujem chorej osoby spolupracovať s okolím.

Výsledkom je uzavretie sa do seba a pozvoľná strata komunikácie a záujmu o dianie okolo seba. Môžeme teda povedať, že sú neefektívne až kontraproduktívne.

Pokúste sa identifikovať k akému prístupu najviac inklinujete, aby ste vedeli, kedy svoj postoj zastaviť skôr, ako prehovoríte na svojho blízkeho. Pomôžte si vetami z bedekeru.

Bedeker na stiahnutie
pdf, 151.77 KB

Ako komunikovať s dezorientovanou osobou?

Vhodnou komunikáciou podporujeme samostatnosť aj u dezorientovanej osoby.

Dôležitú úlohu tu zohrávajú ciele a to aktivizácia rozumových schopností, udržanie všeobecnej kompetentnosti, podpora a udržiavanie sociálneho a zdravotného statusu, zvyšovanie schopnosti koncentrácie a orientácie, redukcia strachu a stresu, zabránenie poraneniam, zlepšenie schopnosti pamätania prostredníctvom  pamäťových pomôcok. 

Tento prístup je vhodný pre osoby, ktoré sú schopné fungovať v domácom prostredí s občasným dohľadom.

  • časovú orientáciu nášho blízkeho podporujeme hodinami a kalendárom umiestneným na viditeľnom mieste, môže to byť napríklad pri zrkadle, ktoré napomáha vnímaniu seba samého.K priestorovej orientácii dopomáhajú:

  • farebné a písomné značky na chodbe bytu alebo na dverách kúpeľne.

  • deň je presne štruktúrovaný a aktivity sú nastavené tak, že sa opakujú každý deň v ten istý čas ako napr. strava, prechádzky a pod.

  • Je však vhodná a efektívna len pre tie osoby, ktoré rozpoznávajú prítomnosť od minulosti, majú do určitej miery zachované rozumové schopnosti, tzn. osoby v prvej fáze dezorientácie podľa Naomi Feil. 

Spomínanie

Dôležitý terapeutický nástroj v práci so starými ľuďmi. 

Cieľom  spomínania je stimulovať pozitívne spomienky, ktoré sa majú opäť oživiť, čím prispievajú k pozitívnejšiemu prežívaniu v prítomnosti.  Využívajú sa pri tom fotografie, básne, hudba, oblečenie, ale tiež pachy a vône. 

Je vhodná pre osoby, ktoré si dokážu vybaviť spomienku vedome, jasne rozoznávajú minulosť od prítomnosti.  Osoby v prvej fáze dezorientácie podľa Naomi Feil, kedy ešte je človek orientovaný časom, situáciou, priestorom. Preto ako rodina vyhľadajte staré fotografie, osobné predmety a pýtajte sa na minulosť vašej blízkej osoby, získate tak informáciu aj o vlastných koreňoch ešte v čase, kým je váš blízky schopný o nich rozprávať. Je to teda veľmi cenný čas a preto ho využite pre spoločné spomínanie. 

Spomínanie v takomto rozsahu nie je efektívne pre osoby, ktoré sú dezorientované v čase, tzn. minulosť sa pre nich stáva prítomnosťou, ako aj pre osoby, ktoré stratili schopnosť vyjadrovať sa verbálne.

Terapeutické klamstvo

Je prístup, v ktorom opatrovateľ neprotirečí tvrdeniu, alebo zmäteným otázkam dezorientovanej osoby, ale dá im za pravdu, aby sa ich neistota minimalizovala.

Napr. „ Musím vidieť moju mamu. Potrebuje ma.“, opatrovateľ  odpovie: „práve teraz som s ňou hovoril, a povedala, že to je v poriadku, že si tu.“ 

Vtedy obava dezorientovanej osoby zoslabne a je ľahšie ju odpútať nejakou činnosťou. Táto metóda, zaobchádzania so strachom, nevedie k dlhodobejšiemu zlepšeniu.

Nejde na hlbšiu príčinu správania ako napr. pocit samoty  a strach. Vzťah medzi klientom a opatrovateľom môže byť ohrozený, pretože opatrovateľ musí neustále  „klamať“. 

Základný princíp vychádzajúci z validácie je, že starí ľudia dokážu na určitom stupni vedomia rozlíšiť čo je pravda a čo nie. 

Ak je váš blízky dezorientovaný, neklamte ho, snažte sa zistiť, aká potreba sa skrýva za jeho výpoveďou, často ide o potreby samoty, strachu, ale aj nudy.