Keď opatrovateľ potrebuje pomoc

Hnev opatrovateľa znamená vyčerpanosť

Hnevlivé správanie koordinátora opatrovateľa môže byť znakom preťaženosti, a ak vám hovorí „ ja nič nepotrebujem, zvládnem to sám“ so smútkom, apatiou, navrhnite mu konkrétnu pomoc a stojte si za tým. Je to totiž fáza, kde daná osoba nie schopná z nadmernej záťaže o pomoc požiadať. 

Stáva sa, že ak je starostlivosť ponechaná na jedného člena sám sa po čase môže stať opatrovaným a celý systém starostlivosti sa definitívne rozpadne. Predchádzanie tejto situácii pomocou menežmentu starostlivosti prispieva k jeho podržaniu, ba dokonca zefektívneniu.

Techniky na centrovanie vlastného „JA“

Pri centrovaní sa koncentrujte sami na seba, na svoj dych.

Hlbokým dýchaním sa snažte zbaviť svojich vlastných negatívnych pocitov (hnevu a frustrácie).

Až keď sa zbavíte svojho hnevu a frustrácie, ste pripravený na pocity človeka, s ktorým prídete do kontaktu.

Predpokladom toho, že niekto vie zúčastnene počúvať iného je, že svoje pocity nechá bokom.

Starí a dezorientovaní ľudia prežívajú vlastné pocity – môžu byť zmätení, prežívať napätie, frustráciu, hnev, smútok – často týmto pocitom nechávajú voľný priebeh.

Technika „Prehĺbených dych“

Pri brušnom dýchaní, aby sme ho správne vykonávali môže byť nápomocné, ak si predstavíte, že máte v sebe veľký balón, ktorý siaha od spodku brucha až po hroty pľúc. Tento balón budete napĺňať vzduchom zospodu až po vrch.

Pri tomto druhu dýchania je základom dýchanie „do brucha“ ,znamená to, že smerujeme svoj dych hlbšie do spodnej časti pľúc. Bežne častokrát dýchame len do vrchnej časti pľúc, čiže dýchame príliš plytko – náš dych je vtedy krátky a vdýchneme len malý objem vzduchu.

Takto máme tendenciu dýchať, keď máme plnú hlavu starostí a prežívame stres.

Pri plytkom dýchaní sa naša krv stáva zásaditou a sťažuje následne prechod kyslíku do mozgu, zároveň klesá hladina voľného vápnika a človek je stále nervóznejší a nervóznejší.

Zapojte predstavivosť

Keď ste si osvojili techniku dýchania, môžete k cvičeniu zapojiť aj silu vašej predstavivosti a výsledok ešte umocniť.

Môžete si počas dýchania predstaviť na chvíľu niečo, čo vám je príjemné: môže to byť krásna prírodná scenéria, lúče slnka ktoré vás zohrievajú, plávanie v mori, alebo ako ležíte na gaučí zabalení v teplej deke, čokoľvek čo vám je príjemné je v poriadku. Tiež si môžete vybaviť nejaký minulý zážitok ktorý vás rozveselil, obohatil, či upokojil, alebo predstaviť milovaného človeka či kamarátku ktorá vás vždy rozosmeje. Čím živšie sa vám podarí danú vec si predstaviť, tým lepší účinok môžete dosiahnuť.

Ak si túto relaxačnú techniku osvojíte a budete ju pravidelne denne používať, mali by ste pocítiť zmenu v tom, ako sa cítite a ako zvládate stres.