Vplyv starnutia na pamäť

Starnutie našej pamäti môže byť úspešné, normálne alebo chorobné.

Pamäťové schopnosti človeka ovplyvňuje viacero faktorov - zmyslové orgány, psychické a fyzické zdravie, záujmy a motivácia, vzdelanie, životný štýl a dôvera vo vlastné schopnosti. Dobré fyzické zdravie (napr. normálny krvný tlak, optimálna hladina krvného cukru) je tiež predpokladom funkčnej pamäti.

Pamäť sa mení aj v priebehu ľudského veku. Zmeny v starnúcom mozgu sú spôsobené zníženým prietokom krvi, poklesom počtu nervových buniek a pod. Podľa závažnosti zmien poznávacích funkcií v seniorskom veku hovoríme o troch úrovniach kognitívneho starnutia:

Úspešné starnutie

V mozgu nedochádza k preukázateľným zmenám v pamäťových schopnostiach, ani vo vysokom veku.

Normálne starnutie

Je to najčastejšia forma starnutia, typická pre väčšinu starších ľudí. S pribúdajúcim vekom dochádza k zníženiu pozornosti, k zhoršeniu spomínania a spomaleniu spracovania informácií. Ľudia majú ťažkosti s pamäťou, ktoré ale neobmedzujú globálne intelektové funkcie. Ide o vekom podmienený pokles kognitívnych funkcií.

Patologické starnutie

Prejavuje sa ako mierna kognitívna porucha a demencia. Ľudský mozog má v sebe zabudované silné regeneračné a sebaregeneračné schopnosti, ktoré mu umožňujú vyrovnať a kompenzovať úbytky spôsobené starnutím. Ak je starnúci mozog dostatočne aktívny a správne sa využíva, degeneratívne procesy sa do značnej miery spomaľujú. Úbytok nervových buniek tak môže byť kompenzovaný tvorbou nových nervových buniek.

Vplyvy pôsobiace na pamäť

Fungujúce zmysly

Slúžia mozgu ako nástroje kontaktu s okolitým prostredím a tak akýkoľvek úpadok ich činnosti priamo ovplyvňuje funkciu pamäti. Starnutím podmienené zhoršovanie vnímania môže spôsobovať problémy s pamäťou. Nie je čo si pamätať, ak jedinec dobre nevidí alebo nepočuje.

Dobré telesné zdravie

Je potrebné rozlišovať objektívnu poruchu pamäti a to, že človek pocíti, že jeho pamäť nefunguje, pretože má nejaký problém. Veľa ľudí má problémy s pamäťou, keď sú unavení, chorí, berú lieky, alebo trpia bolesťami. Zlepšením zdravotného stavu sa tento problém upraví.

Dobré duševné zdravie

Je potrebné rozlišovať objektívnu poruchu pamäti a to, že človek pocíti, že jeho pamäť nefunguje, pretože má nejaký problém. Veľa ľudí má problémy s pamäťou, keď sú unavení, chorí, berú lieky, alebo trpia bolesťami. Zlepšením zdravotného stavu sa tento problém upraví.

Obraz vlastného ja

Niektorí ľudia pri častejšom zabúdaní strácajú sebadôveru, stránia sa spoločnosti, vytvárajú si negatívny sebaobraz a vzniká bludný kruh, ktorý je len ťažko preťať. Otázka predstavy o sebe, ako človek vidí sám seba, je dôležitá pri postoji voči tomu, ako ho bude vnímať aj okolie. Častý je negatívny postoj starých ľudí, že už viac nemôžu prijímať nové informácie. Ak zmenia tento názor, a začnú sa viac zaujímať o nové veci, nájdu v novostiach zmysel, zlepší aj ich pamäť.

Stres a úzkosť

Vplyvom stresu sú časté problémy s pamäťou. Pri strese sa vylučujú v organizme hormóny, ktoré bránia koncentrácii. Potrebné je uvoľniť sa a problémy sa upravia.

Vzdelanie a inteligencia

Nemajú na lepšiu pamäť priamu súvislosť.

Tí, čo majú vyššie vzdelanie, mávajú väčšie nároky na pamäť a viac sa sťažujú na vznikajúce problémy. Inteligentní ľudia zvyčajne majú lepšiu pamäť, sú však aj ľudia s nízkou inteligenciou a majú dobrú hlavne mechanickú pamäť, nevedia ju však účelne využiť.

Motivácia a záujem o vec

Motivovaný človek si skôr pamätá veci, ktoré majú pre neho význam. V tomto prípade pomáha pamäti výberové vnímanie a koncentrácia.

Životný štýl

Ľudia, ktorí žijú aktívne, sa na poruchy pamäti sťažujú zriedkavejšie ako tí, ktorých spôsob života je pasívne prežívanie. Takýto jedinci aj sami vyhľadajú pomoc pri prvých problémoch a sú ochotní na sebe pracovať.