Preskočiť na obsah

Komunikácia

Komunikácia je nevyhnutnou súčasťou manažmentu demencie

Pri rozhovoroch s ľuďmi s demenciou je potrebné zvážiť niekoľko faktorov, z ktorých každý ovplyvňuje komunikačný proces. Problémy so sluchom, kognitívne poruchy a deteriorácia jazykových schopností môžu sťažovať zapojenie človeka s demenciou do rozhovoru bez ohľadu na to, na ktorej strane komunikačného kanála stojí.

Všeobecné odporúčania pre komunikáciu s ľuďmi s demenciou

  • Prispôsobte štýl svojej komunikácie miere kognitívnej poruchy a zohľadnite kultúrne pozadie, predchádzajúce zvyky a individuálne správanie ľudí s demenciou.

  • Vyhnite sa kritike a sporom, akceptujte ich názory a vytvárajte pocit spolupráce.

  • Zlaďte vašu verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Poloha, tón hlasu, výrazy tváre a reč tela sú rovnako výpovedné ako vaše slová.

  • Vyhnite sa vysoko položenému tónu hlasu a rýchlej reči, pretože by to mohlo spôsobiť diskomfort, narušiť porozumenie a spôsobiť emocionálny distres.

  • Rešpektujte osobný priestor, vyhýbajte sa rýchlym pohybom, udržujte očný kontakt a používajte upokojujúce gestá.

  • Vytvárajte pokojné prostredie a odstráňte rušivé vizuálne a akustické podnety.

Porucha reči a jazyka v rôznych štádiách demencie 

Problémy s jazykom a rečou sa líšia v závislosti od typu a štádia demencie. S progresiou demencie sa výrazne zhoršuje schopnosť verbálneho vyjadrovania a porozumenia reči.

V počiatočnom štádiu demencie sú ľudia stále schopní viesť zmysluplné rozhovory. Avšak už v tomto štádiu sa môžu vyskytovať jemné zmeny v spontánnej reči, ako napr. oneskorené odpovede, anomické pauzy medzi slovami, celkovo pomalá produkcia reči a pomalé tempo reči v dôsledku ťažkostí pri hľadaní slov a ochudobnenie komunikácie z hľadiska obsahu. 

V štádiu ťažkej demencie môže byť osoba s demenciou schopná produkovať iba jednotlivé slová alebo zvuky. V tomto štádiu môže prichádzať do úvahy neverbálna komunikácia, ktorá je vhodným spôsobom komunikácie.

Pokles v oblasti sémantickej pamäte (znalosť významu slov) má tiež dopad na rozprávanie, porozumenie, písanie a čítanie.

Porucha reči a jazyka pri rôznych typoch demencie

Pri demencia pri Alzheimerovej chorobe je najnápadnejším jazykovým symptómom ťažké hľadanie slov, ktoré sa vyskytuje už ako skorý prejav ochorenia. V neskorých štádiách sa zhoršuje aj schopnosť porozumenia slovám. Existujú dve varianty demencie v dôsledku frontotemporálnej degenerácie, kde práve narušenie jazyka a reči je prvým a hlavným príznakom. Pri variante „primárnej non-fluentnej afázie, je problematická produkcia verbálneho prejavu. Pri variante „sémantickej afázie” sa význam slov, predmetov a tvárí postupne stráca. 

Úloha logopédov

Logopédi posudzujú povahu a rozsah, do akej je komunikácia narušená. Ponúkajú nástroje a cvičenia, ktoré využívajú zachované komunikačné zručnosti alebo uplatňujú kompenzačné stratégie. Logopédi sa tiež zaoberajú ťažkosťami s prehĺtaním, ktoré môžu vzniknúť v pokročilom štádiu demencie. Narušené komunikačné schopnosti sú typicky príznačné pre frontotemporálnu demenciu.

Low-tech nástroj, ktorí využívajú logopédi, sa volá komunikačná tabuľka. Umožňuje ľuďom vyjadriť svoje emócie prostredníctvom obrázkov a symbolov umiestnených na jednoduchej podložke. Tento nástroj je možné jednoducho vyrobiť a je veľmi intuitívny na používanie. Umožňuje ľuďom s poruchami reči zapojiť sa do rozhovoru a vyjadriť svoj názor a pocity týkajúce sa rôznych tém, čím sa zvyšuje efektívnosť komunikácie.

Komunikačná tabuľka

Komunikačná tabuľka

Referencie

  1. Harnish S, Neils-Strunjas J. In Search of Meaning: Reading and writing in Alzheimer's Disease. Semin Speech Lang 29: 44-59, 2008 

  2. Laforce R. Behavioural and language variants of frontotemporal dementia: A review of key symptoms. Clin Neurol Neurosurg 114: 2405-2410, 2013

  3. Murphy J, Gray C, van Achterberg T et al. The effectiveness of the Talking Mats framework in helping people with dementia to express their views on well-being. Dementia 9: 454-472, 2010 

  4. Tang-Wai DF, Graham NL. Assessment of language function in dementia. Geriatr Aging 11: 103–110, 2008