Záchyt demencie

Na proces zachytávania demencie sa treba pozerať z dvoch hľadísk: Z perspektívy osoby, u ktorej bola demencia zaznamenaná a z pohľadu osoby, ktorá demenciu zaznamenala. 

V štádiu začínajúcej demencie si väčšina ľudí uvedomuje svoje ťažkosti a pokles vo výkonnosti. Často sa cítia trápne, frustrovaní alebo zahanbení. Je pre nich veľmi bolestivé priznať si ťažkosti a ešte ťažšie je priznať si ich pred ostatnými. Ľudia s demenciou preto majú tendenciu zľahčovať, skrývať alebo maskovať svoje problémy. Môžu napríklad trvať na tom, že napriek zrejmým výpadkom, chybám a nehodám, je všetko v poriadku (popretie). Alebo prestanú vykonávať činnosti a úlohy, pri ktorých pociťujú problémy, a možno budú tvrdiť, že tieto činnosti nie sú pre nich dôležité alebo zaujímavé (vyhýbanie sa, stiahnutie sa).

Záchyt demencie predstavuje zaznamenávanie jemných zmien v oblasti kognície, funkčných schopností človeka a správania

S postupným rozvojom demencie sa náhľad na vlastné problémy stráca. V štádiu závažnej demencie môže dôjsť k úplnej strate uvedomovania si vlastného ochorenia (anozognózia). V týchto prípadoch nie je možné a nie je ani vhodné presviedčať človeka, že má problémy a potrebuje pomoc. Keď príbuzní alebo okolie spozoruje u daného človeka kognitívne ťažkosti, omyly v každodenných aktivitách alebo zmeny v správaní, pravdepodobne budú prežívať pocity neistoty, hnevu, netrpezlivosti, rozpakov alebo bezmocnosti. Môžu zažívať dilemu medzi snahou pomôcť a strachom z narušenia súkromia, či strachom, že by sa daný človek mohol uraziť. 

Aby ste dokázali zachytiť demenciu, mali by ste byť oboznámení s včasnými príznakmi demencie, čo sa týka zmien v kognícii, každodenných aktivít, správania a interpersonálnych vzťahov. Je však potrebné rozlišovať medzi záchytom demencie zo strany okolia človeka a medzi presnou identifikáciou poruchy, ktorá je základom stanovenia diagnózy demencie.

Aké sú včasné príznaky demencie?

Prvé príznaky sa môžu týkať akéhokoľvek aspektu zo súboru symptómov demencie. Tu je niekoľko príkladov, ktoré si môžeme všimnúť u človeka s demenciou: 

Pozornosť: Ľahko stráca pozornosť; stráca niť v konverzácii; je nepozorný.  

Pamäť: Zabúda mená; zabúda dátumy alebo udalosti; opakovane sa pýta na to isté a neuvedomuje si to; často niekam založia alebo stratia rôzne veci. 

Orientácia: Nevie určiť čas, dátum alebo deň v týždni; stráca sa v neznámom prostredí, napr. v hoteli. 

Jazyk: Povrchnosť, nedostatočná logika a detailnosť; jazyk začína byť vágny a bez významu; ťažkosti s čítaním a písaním; ťažkosti s nachádzaním slov pri rozprávaní. 

Exekutívne funkcie: Ťažkosti s realizáciou a dodržiavaním plánu alebo s vykonávaním viacstupňových úloh; problémy s dodržiavaním zložitých pokynov alebo s obsluhovaním PC a zariadení v domácnosti; problémy s organizáciou domácich prác, s menšími opravami alebo cestovaním. 

Usudzovanie a robenie rozhodnutí: Ťažkosti s pochopením toho, čo je spravodlivé a primerané; míňa neprimerane veľa peňazí; je ľahké presvedčiť ho, aby kúpil veci, ktoré nepotrebuje.

Zrakovo-priestorové schopnosti: Problémy identifikovať predmety, posudzovať vzdialenosti; problémy pri rozlišovaní farieb. 

Aktivity každodenného života: Dokončenie úloh trvá dlhšie, problémy v práci, najmä pri zložitejších úlohách; znížená produktivita; neschopnosť zvládnuť predchádzajúce bežné úlohy; znížená schopnosť viesť motorové vozidlo (nehody, porušenie cestnej premávky, prekročenie rýchlosti).

Správanie: Znížená miera iniciatívnosti, zmeny v sociálnom kontakte, iritabilita, netrpezlivosť, sociálne nevhodné správanie, repetitívne a stereotypné správanie, disinhibícia. 

Interpersonálne vzťahy: Menšia miera empatie a náklonnosti, strata záujmu o druhých ľudí, zvýšená miera napätia, znížený záujem o intimitu a sex.

Z toho vyplýva, že mnoho vecí sa pravdepodobne stane ešte skôr, než sa človek s možnou demenciou a jeho rodina dostanú do pozornosti zdravotníckych pracovníkov. Môže dôjsť k zlyhaniam, nehodám, konfliktom a sporom a veľmi pravdepodobne bude človek s demenciou a jeho rodina cítiť obavy, neistotu a znepokojenie. V tejto situácii neistoty a napätia je úlohou odborníka objasniť čo sa deje a potenciálne vyvrátiť zlé správy. 

Kto by mal byť schopný zachytiť demenciu?

Keďže výskyt demencie je pomerne častý, a môže sa týkať niekoho z blízkeho či vzdialeného okolia, každý by si mal byť vedomý varovných signálov demencie. Obzvlášť sa to samozrejme vzťahuje na zdravotnícke a sociálne profesie, vrátane lekárov, psychológov, zdravotných sestier, nemocničného personálu, sociálnych pracovníkov, ergoterapeutov, fyzioterapeutov a farmaceutov. Avšak vzdelávanie v oblasti demencie a jej včasných prejavov by sa malo týkať aj polície, obchodníkov, ľudí pracujúcich vo verejnej doprave, zamestnancov banky a iných. Zvýšené povedomie verejnosti o demencii nie je len predpokladom včasnej diagnostiky a liečby, ale je tiež dôležité aj pre poskytovanie pomoci a podpory ľuďom s demenciou a pre rozvoj spoločnosti priateľskej k demencii.

Každý by mal byť schopný zachytiť demenciu

Čo by mali ľudia robiť, ak majú podozrenie na výskyt demencie?

Pre jednotlivca môže byť veľmi bolestivé, keď dôjde k odhaleniu poklesu jeho schopností alebo zmien v správaní. Preto je dôležité, aby profesionáli ale i laická verejnosť nebola slepá voči ťažkostiam, ktoré naznačujú demenciu, ale aby veľmi citlivo osobe povedali, čo spozorovali. O pozorovaniach by sme mali hovoriť s empatiou, porozumením a v duchu poskytovania podpory a pomoci. Pokiaľ je to vhodné a možné, človek by mal byť povzbudzovaný k tomu, aby sa zdôveril svojej rodine, lekárovi, alebo aby kontaktoval pacientsku organizáciu v mieste svojho bydliska. 

Pokiaľ si človek s demenciou neuvedomuje svoje ťažkosti, nemali by sme ho presviedčať o prítomnosti symptómov, ktoré vidia ostatní. Namiesto toho by sme sa mali snažiť o vytvorenie úctivého a nesúdiaceho vzťahu s cieľom spoločne pracovať na zmiernení dopadu demencie na každodenný život človeka. 

Aké sú benefity záchytu demencie?

Včasné odhalenie ponúka množstvo výhod, najmä z hľadiska pomoci ľuďom s demenciou a ich rodinám. Vzhľadom na progresívnu povahu väčšiny foriem demencií, majú najväčšiu možnosť profitovať z dostupných možností liečby, zapojenia do klinických skúšok, vyjadrenia svojich želaní a predbežného plánovania do budúcnosti pacienti vo včasných štádiách demencie. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoje ťažkosti spolu s ich opatrovateľmi môžu zahájiť kroky plánovaním do budúcnosti napr. tým, že uskutočnia nevyhnutné finančné a právne opatrenia, vyjadria želania týkajúce sa zdravotnej starostlivosti v budúcnosti ešte skôr, ako dôjde k zvýrazneniu kognitívneho deficitu. Môžu sa tiež zaoberať otázkami bezpečnosti a vyhľadať poradenské služby v otázkach vyrovnávania sa so zmeneným správaním, ktoré súvisia s progresiou demencie. Včasné odhalenie môže pomôcť taktiež poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri zabezpečovaní kvalitnejšej starostlivosti. 

Príčinou včasných príznakov demencie nemusí byť výlučne demencia. Rozpoznanie týchto príznakov preto lekárom umožňuje identifikovať a liečiť reverzibilné stavy, ako sú depresia alebo ochorenia fyzického charakteru. 

Záchyt demencie v ambulancii lekára

Praktickí lekári a ich personál sú v jedinečnej pozícii pri zachytávaní demencie, pretože väčšina pacientov navštevuje ambulanciu všeobecného lekára pravidelne už niekoľko rokov, a preto majú príležitosť odhaliť aj tie najjemnejšie zmeny v kognícii, funkčných schopnostiach každodenného života alebo v správaní. Na úrovni všeobecného lekára môžu byť použité krátke metódy zachytávajúce kognitívny pokles, doplnené o rozhovor s opatrovateľom. Pri hodnotení je potrebné vziať do úvahy vek jednotlivca, rodinnú anamnézu, úroveň vzdelania, socio-ekonomický status, komorbidity, zoznam užívaných liekov a rozsah obvyklých každodenných aktivít. 

Záchyt demencie v nemocničnom prostredí

Odhaduje sa, že asi 40 % z hospitalizovaných starších ľudí, má demenciu a iba polovici z nich bola diagnostikovaná pred prijatím do nemocnice. Ľudia zvyčajne nie sú hospitalizovaní kvôli demencii, ale z dôvodu iného zdravotného problému (fyzického charakteru). Systematické skríningové vyšetrenie demencie sa zvykne realizovať v nemocniciach iba zriedka. Podozrenie na demenciu vzniká predovšetkým vtedy, keď človek prejavuje nezvyčajné správanie, ktoré narúša priebeh hospitalizácie. Napríklad, keď je človek dezorientovaný v neznámom prostredí, nesprávne si vysvetľuje situácie, má ťažkosti vyjadriť svoje problémy a potreby, odmieta lekársku starostlivosť, prejavuje nočný nepokoj či agitovanosť, alebo sa uňho vyvíja delírium.