- Úvod
-
- Porozumenie demencii
- Úvod o demencii
- Normálne starnutie
- Príčiny demencie
- Typy a štádiá demencie
- Osobný dopad demencie
-
- Rozpoznávanie demencie
- Úvod k diagnostike demencie
- Záchyt demencie
- Včasná diagnostika
- Hodnotiace metódy
- Oznámenie diagnózy
-
- Demencia počas covid-19
- Výzvy a riešenia týkajúce sa COVID-19
- Udržateľnosť starostlivosti o ľudí s demenciou
Paliatívna starostlivosť
Čo znamená “paliatívna” starostlivosť?
Cieľom paliatívnej starostlivosti je zabezpečiť čo najlepšiu celkovú pohodu (well-being), pohodlie a dobrú kvalitu života v terminálnych štádiách ochorenia, v posledných mesiacoch alebo týždňoch pred smrťou a v priebehu procesu umierania. Paliatívna starostlivosť sa zaoberá fyzickými, psychologickými, sociálnymi a duchovnými potrebami ľudí na konci ich života.
Paliatívna starostlivosť je zameraná na naplnenie fyzických, psychologických, sociálnych a duchovných potrieb.
Zomierajú ľudia na demenciu?
Demencia nie je priamou príčinou smrti pacienta. Prispieva však k mnohým ochoreniam, ktoré sú spojené so zvýšenou úmrtnosťou, napr. obmedzená pohyblivosť (imobilita), zápal pľúc, iné príčiny infekčných ochorení, pády, podvýživa a pod. Pri zvážení týchto okolností demencia je jednou z najčastejších príčin smrti.
Existuje rozdiel medzi paliatívnou starostlivosťou o ľudí s demenciou a bez prítomnosti ochorenia demencie?
Kľúčovým princípom paliatívnej starostlivosti je rešpektovať individuálne rozhodnutia, potreby a preferencie osoby. V pokročilom štádiu demencie však ľudia zvyčajne nie sú schopní vyjadriť svoje potreby, želania a rozhodnutia. Preto sa potreby a želania jednotlivca musia často odvodzovať zo zmien v správaní, výrazu tváre, pohybov, držania tela, vokalizácií alebo odmietnutia jedla. Ďalším príznakom pokročilého štádia demencie je to, že ľudia často nerozumejú a môžu nesprávne interpretovať svoje prostredie, ako aj činy iných ľudí. Preto sa ošetrovateľská starostlivosť musí vykonávať s veľkou opatrnosťou a obozretnosťou. Medzi zdravotné problémy u ľudí s demenciou patrí spasticita pohybov, ťažkosti s prehĺtaním, bolesť, dýchavičnosť, nevoľnosť a nepokoj. Príjem potravín alebo tekutín a polohovanie môžu byť preto náročné.
Kedy by sa malo pristúpiť k paliatívnej starostlivosti?
Opatrovatelia by mali začať premýšľať o paliatívnej starostlivosti potom, ako sa u človeka s demenciou začnú objavovať napr. ťažkosti s prehĺtaním, dusenie sa, pády, epileptické záchvaty alebo výrazný úbytok na hmotnosti. Paliatívna starostlivosť zahŕňa plánovanie, predvídanie možných budúcich problémov, poskytovanie primeranej starostlivosti, poradenstvo pre rodinných opatrovateľov a liečbu symptómov. Plánovanie paliatívnej starostlivosti by malo prebiehať v čo najintenzívnejšej spolupráci s človekom s demenciou a tak dlho, ako to len bude možné.
Ako sa posudzuje nepohoda (diskomfort) u ľudí s demenciou?
Nepohoda a bolesť často súvisí s problémami svalstva a kostí, s infekčnými ochoreniami alebo zraneniami, a môže prispievať k poklesu kognitívnych schopností a vyvolať agitáciu, agresiu, depresiu, apatiu, ako aj poruchy stravovania a spánku. Ľudia s demenciou už nemusia byť schopní verbálne sa vyjadrovať. Preto je dôležité sledovať správanie, ktoré súvisí s nepohodou a bolesťou, vrátane zmeny v miere aktivity u človeka, výrazu tváre, vokalizácie, držania tela a pohybov alebo odmietania jedla.
Zmeny vo výrazoch tváre, vokalizácii, postoji tela a pohyboch môžu byť vyjadrením nepohodlia alebo bolesti
Ako riešiť nepríjemné symptómy u ľudí s pokročilou demenciou?
Medzi najťažšie príznaky u ľudí s pokročilou demenciou patrí bolesť, dýchavičnosť, nepokoj, úzkosť, zmätenosť, nevoľnosť a zvracanie, horúčka a neschopnosť prijať jedlo alebo tekutiny. Fyzické príčiny vyvolávajúce nepokoj a úzkosť je nevyhnutné identifikovať a primerane liečiť. Pokiaľ je to možné, v liečbe pacienta by sa malo začať nefarmakologickými intervenciami. Malo by sa zabrániť prijímaniu potravy pomocou vyživovacích hadičiek.
Otázka výživy
Ľuďom v pokročilom štádiu demencie je často potrebné asistovať pri príjme jedla, často odmietajú jedlo alebo sa dusia pri prijímaní tekutín alebo tuhej potravy. K problémom s prijímaním potravy patrí vypľúvanie a vdychovanie (aspirácia), ktorá môže viesť k infekcii pľúc (pneumónia). K podvýžive môže tiež prispieť pociťovanie bolesti v oblasti ústnej dutiny a ťažkosti so zubami. Problémy s prijímaním jedla a tekutín je možné riešiť kašovitým jedlom, zahustením tekutín a pomocou lyžičiek so špeciálnym dizajnom. Umiestnenie gastrostomickej trubice (PEG) alebo iných dlhodobých enterálnych prístupových zariadení nezlepšuje mieru prežitia a sú spojené so zvýšeným rizikom tlakových vredov a fyzických a chemických obmedzení (na zabránenie tomu, aby si osoba vytiahla trubicu). Z tohto dôvodu by sa tieto zariadenia nemali používať u ľudí v štádiu pokročilej demencie alebo v terminálnych štádiách ochorenia.
Referencie
Federal Statistical Office (Destatis), Wiesbaden 2019