Preskočiť na obsah

Paliatívna starostlivosť

Čo znamená “paliatívna” starostlivosť?

Cieľom paliatívnej starostlivosti je zabezpečiť čo najlepšiu celkovú pohodu (well-being), pohodlie a dobrú kvalitu života v terminálnych štádiách ochorenia, v posledných mesiacoch alebo týždňoch pred smrťou a v priebehu procesu umierania. Paliatívna starostlivosť sa zaoberá fyzickými, psychologickými, sociálnymi a duchovnými potrebami ľudí na konci ich života.

Paliatívna starostlivosť je zameraná na naplnenie fyzických, psychologických, sociálnych a duchovných potrieb.

Zomierajú ľudia na demenciu?

Demencia nie je priamou príčinou smrti pacienta. Prispieva však k mnohým ochoreniam, ktoré sú spojené so zvýšenou úmrtnosťou, napr. obmedzená pohyblivosť (imobilita), zápal pľúc, iné príčiny infekčných ochorení, pády, podvýživa a pod. Pri zvážení týchto okolností demencia je jednou z najčastejších príčin smrti.

Najčastejšie príčiny úmrtia ľudí s demenciou

Najčastejšie príčiny úmrtia ľudí s demenciou

Existuje rozdiel medzi paliatívnou starostlivosťou o ľudí s demenciou a bez prítomnosti ochorenia demencie?

Kľúčovým princípom paliatívnej starostlivosti je rešpektovať individuálne rozhodnutia, potreby a preferencie osoby. V pokročilom štádiu demencie však ľudia zvyčajne nie sú schopní vyjadriť svoje potreby, želania a rozhodnutia. Preto sa potreby a želania jednotlivca musia často odvodzovať zo zmien v správaní, výrazu tváre, pohybov, držania tela, vokalizácií alebo odmietnutia jedla. Ďalším príznakom pokročilého štádia demencie je to, že ľudia často nerozumejú a môžu nesprávne interpretovať svoje prostredie, ako aj činy iných ľudí. Preto sa ošetrovateľská starostlivosť musí vykonávať s veľkou opatrnosťou a obozretnosťou. Medzi zdravotné problémy u ľudí s demenciou patrí spasticita pohybov, ťažkosti s prehĺtaním, bolesť, dýchavičnosť, nevoľnosť a nepokoj. Príjem potravín alebo tekutín a polohovanie môžu byť preto náročné.

Kedy by sa malo pristúpiť k paliatívnej starostlivosti?

Opatrovatelia by mali začať premýšľať o paliatívnej starostlivosti potom, ako sa u človeka  s demenciou začnú objavovať napr. ťažkosti s prehĺtaním, dusenie sa, pády, epileptické záchvaty alebo výrazný úbytok na hmotnosti. Paliatívna starostlivosť zahŕňa plánovanie, predvídanie možných budúcich problémov, poskytovanie primeranej starostlivosti, poradenstvo pre rodinných opatrovateľov a liečbu symptómov. Plánovanie paliatívnej starostlivosti by malo prebiehať v čo najintenzívnejšej spolupráci s človekom s demenciou a tak dlho, ako to len bude možné. 

Ako sa posudzuje nepohoda (diskomfort) u ľudí s demenciou?

Nepohoda a bolesť často súvisí s problémami svalstva a kostí, s infekčnými ochoreniami alebo zraneniami, a môže prispievať k poklesu kognitívnych schopností a vyvolať agitáciu, agresiu, depresiu, apatiu, ako aj poruchy stravovania a spánku. Ľudia s demenciou už nemusia byť schopní verbálne sa vyjadrovať. Preto je dôležité sledovať správanie, ktoré súvisí s nepohodou a bolesťou, vrátane zmeny v miere aktivity u človeka, výrazu tváre, vokalizácie, držania tela a pohybov alebo odmietania jedla.

Zmeny vo výrazoch tváre, vokalizácii, postoji tela a pohyboch môžu byť vyjadrením nepohodlia alebo bolesti

Ako riešiť nepríjemné symptómy u ľudí s pokročilou demenciou?

Medzi najťažšie príznaky u ľudí s pokročilou demenciou patrí bolesť, dýchavičnosť, nepokoj, úzkosť, zmätenosť, nevoľnosť a zvracanie, horúčka a neschopnosť prijať jedlo alebo tekutiny. Fyzické príčiny vyvolávajúce nepokoj a úzkosť je nevyhnutné identifikovať a primerane liečiť. Pokiaľ je to možné, v liečbe pacienta by sa malo začať nefarmakologickými intervenciami. Malo by sa zabrániť prijímaniu potravy pomocou vyživovacích hadičiek.

Otázka výživy

Ľuďom v pokročilom štádiu demencie je často potrebné asistovať pri príjme jedla, často odmietajú jedlo alebo sa dusia pri prijímaní tekutín alebo tuhej potravy. K problémom s prijímaním potravy patrí vypľúvanie a vdychovanie (aspirácia), ktorá môže viesť k infekcii pľúc (pneumónia). K podvýžive môže tiež prispieť pociťovanie bolesti v oblasti ústnej dutiny a ťažkosti so zubami. Problémy s prijímaním jedla a tekutín je možné riešiť kašovitým jedlom, zahustením tekutín a pomocou lyžičiek so špeciálnym dizajnom. Umiestnenie gastrostomickej trubice (PEG) alebo iných dlhodobých enterálnych prístupových zariadení nezlepšuje mieru prežitia a sú spojené so zvýšeným rizikom tlakových vredov a fyzických a chemických obmedzení (na zabránenie tomu, aby si osoba vytiahla trubicu). Z tohto dôvodu by sa tieto zariadenia nemali používať u ľudí v štádiu pokročilej demencie alebo v terminálnych štádiách ochorenia.

Referencie

  1. Federal Statistical Office (Destatis), Wiesbaden 2019