Príčiny demencie

Demencia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi ochoreniami. Najčastejšie je výsledkom ochorení mozgu, pri ktorých postupne nervové bunky odumierajú z dôvodu neurodegeneratívneho procesu, alebo pri ktorých zlyháva dodávanie energie v dôsledku chorôb krvných ciev v mozgu.

Neurodegeneratívne ochorenia

Najčastejšou príčinou demencie sú neurodegeneratívne ochorenia, kde sa nervové bunky postupne strácajú. Najčastejším ochorením tohto typu je Alzheimerova choroba, ktorá je nasledovaná frontotemporálnou degeneráciou a ochorením s Lewyho telieskami (ktorá zahŕňa aj Parkinsonovu chorobu). V rámci neurodegeneratívnych ochorení nastáva chyba v spracovávaní bielkovín nervových buniek, a to vedie k hromadeniu a ukladaniu modifikovaných proteínov vnútri aj zvonku nervových buniek, čo má následne negatívny vplyv na ich fungovanie a životaschopnosť. 

Pri Alzheimerovej chorobe je charakteristická dvomi proteínovými abnormalitami, ako aj dysfunkciou a stratou nervových buniek, najmä v oblasti temporálneho a parietálneho laloka. Proteínové abnormality zahŕňajú:

1. nerovnomerné vylučovanie β-amyloidu mimo nervových buniek. To sa prejavuje ako výskyt β-amyloidových ložísk pri zobrazovaní pozitrónovou emisnou tomografiou (PET) a nízka koncentrácia β-amyloidu v mozgovomiešnom moku (zistiteľné lumbálnou punkciu);

2. akumuláciu tau proteínu v nervových bunkách, čo je rovnako možné vizualizovať pomocou PET zobrazovania, a vo výsledku to vedie k zvýšenej koncentrácii tau proteínov v mozgovomiešnom moku. 

Oba typy zmien nie sú typické len pre Alzheimerovu chorobu, vyskytujú sa aj pri iných ochoreniach mozgu, napríklad pri chorobe s Lewyho telieskami či frontotemporálnej degenerácii. Dysfunkciu nervových buniek je možné preukázať zníženou spotrebou glukózy na typických miestach mozgu pomocou PET zobrazovania. Strata nervových buniek vedie k zmenšovaniu určitých častí mozgu, najmä hipokampu. Zmenšenie hipokampu je možné demonštrovať pomocou magnetickej rezonancie (MRI). 

Neurodegeneratívny proces pri Alzheimerovej chorobe začína mnohé roky pred nástupom symptómov. β-amyloidové plaky sa vytvárajú ako prvé, sú nasledované zoskupeniami tau proteínov, znížením metabolizmu glukózy a narušením epizodickej pamäti.

Frontotemporálna degenerácia je klinicky a patologicky heterogénnou skupinou charakterizovanou relatívne selektívnou progresívnou atrofiou zahŕňajúcou frontálne alebo temporálne laloky (alebo oba). Pri tomto ochorení boli zistené viaceré proteínové abnormality, vrátane bunkových inklúzií obsahujúcich prevažne fosforylované tau.

Demencie s Lewyho telieskami (vrátane Parkinsonovej choroby) sa vyznačujú tvorbou Lewyho teliesok v nervových bunkách z normálnych proteínov nazývaných alfa-synukleín, a to najmä v oblasti parietálneho a okcipitálneho laloka.

Pôvod týchto procesov (napr. genetická predispozícia, narušené procesy odstraňovania apoptotických buniek) je známy len čiastočne. 

Cerebrovaskulárne ochorenia

Druhou najčastejšou príčinou demencie sú ochorenia ovplyvňujúce cievy v mozgu (cerebrovaskulárne ochorenia), ktoré zásobujú nervové bunky v mozgu krvou, kyslíkom a živinami. Ukladanie látok v stenách krvných ciev alebo krvné zrazeniny (tromby) znižujú alebo úplne zabraňujú energetickému zásobovaniu nervových buniek a nervových prepojení. Alzheimerova choroba a cievne zmeny sa často vyskytujú súčasne, najmä vo vyššom veku.

Existuje viacero typov cerebrovaskulárnych demencií. Demencia môže byť spôsobená: 

1. Ochorenie malých ciev – Ide o najčastejšiu príčinu vaskulárnej demencie. Zužovanie malých ciev vedie k postupnej strate schopností. 

2. Viacnásobné kôrové alebo podkôrové malé infarkty  – Klinicky sa prejaví ako séria menších cievnych príhod vedúca k stupňovitej progresii zhoršovania kognitívnych schopností (stabilita kognitívneho výkonu, zhoršovanie po infarkte). Táto forma demencie sa nazýva aj multi-infarktová demencia.

3. Strategické jednotlivé infarkty – Sú spôsobené náhlym prerušením dodávky krvi na strategicky dôležité miesta mozgu, napr. v thalame. Klinickým prejavom mozgového infarktu je mŕtvica. 

4. Krvácanie do mozgu a chronický nedostatok perfúzie krvi.

Potenciálne reverzibilné príčiny demencie

Bohužiaľ, len veľmi málo z príčin vzniku demencie je potenciálne zvrátiteľných (menej ako 2%), čo znamená, že sa vzniknutá demencia vráti do normálu. Medzi tieto zriedkavé príčiny patri normotenzný hydrocefalus, dysfunkcia štítnej žľazy alebo prištítnych teliesok, nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej a depresia. 

Normotenzný hydrocefalus – Priestory s mozgovomiešnym mokom v strede mozgu (komory) sú zväčšené, i keď je tlak mozgovomiešneho moku normálny alebo len mierne zvýšený (odtiaľ pochádza názov). Predpokladá sa, že zvýšená pulzácia mozgovomiechového moku vedie k postupnej expanzii komôr, čo spôsobuje stláčaniu priľahlého mozgového tkaniva a následne neurologické a psychiatrické symptómy. Klasická trojica symptómov zahŕňa inkontinenciu moču, poruchy chôdze a demenciu.

Dysfunkcia štítnej žľazy alebo prištítnych teliesok – Nedostatok hormónov štítnej žľazy spomaľuje metabolické procesy v tele a vedie tak k únave, zlej koncentrácii a narušeniu pamäti, zníženiu psychomotorického tempa, poruchám sluchu, strate iniciatívy a k depresii. Zvýšená aktivita prištítnych teliesok má za následok demineralizáciu kostí s následnými deformáciami a zlomeninami, kalcifikáciu iných tkanív (napr. obličkové kamene), kognitívne poruchy, stratu iniciatívy a depresiu. 

Nadmerná konzumácia alkoholu – Nadmerná konzumácia a abúzus alkoholu má množstvo škodlivých účinkov na mozog a zvyšuje riziko vzniku demencie. Biologické mechanizmy nie sú úplne známe. Pochopiteľne je nadmerná konzumácia alkoholu spojená s ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú riziko vzniku demencie, ako je nevyvážená strava, nedostatok vitamínov a zvýšený krvný tlak. Demencia pri abúze alkoholu je charakteristická poruchou pamäti, ale aj symptómami z okruhu frontálnych funkcií vrátane straty iniciatívy a zhoršenia exekutívnych funkcií. 

Nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej - Nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej vedie k anémii, poruche vedenie nervových vzruchov (neuropatia), nestabilnej chôdzi, zmätenosti, depresii a ku poškodeniu kognitívnych funkcií, konkrétne pamäť a exekutívne funkcie. 

Depresia – Depresia je významným rizikovým faktorom vzniku demencie, i keď dôvod nie je jasný. Možné vysvetlenie vzájomného pôsobenia zahŕňa cerebrovaskulárne zmeny, nadmerné uvoľňovanie hormónov nadobličiek (glukokortikoidy), čo má za následok zmenšenie hipokampu, nadmerné ukladanie β-amyloidu, zápalové procesy a nedostatok nervového rastového faktora. 

Lokalizácia určuje klinický obraz 

Rozličné časti mozgu sú zapojené v rôznych funkciách.

Symptómy demencie závisia od lokalizácie ochorenia mozgu. Špecifické umiestnenie v určitej časti mozgu môže vyústiť v špecifické klinické prejavy demencie.

Rizikové faktory vývinu ochorení, ktoré spôsobujú demenciu

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku demencie. Je viacero faktorov, ktoré nedokážeme zmeniť, ako napríklad vek alebo genetické faktory, vrátane veľmi vzácnych genetických mutácií so silným vplyvom, či časté varianty (polymorfizmy), ako je APOE4, s menším vplyvom. U asi 25% ľudí starších ako 55 rokov sa vyskytuje v rodinnej anamnéze demencia. Riziko vzniku demencie v týchto rodinách je približne 20%, pričom celkovo v populácii je to asi 10%.

Avšak mnohé faktory, spojené so zvýšeným rizikom vzniku demencie, je možné ovplyvniť. Tieto faktory zahŕňajú diabetes, hypertenziu, obezitu, obmedzenú fyzickú aktivitu, depresiu, fajčenie a dosiahnutie nízkeho vzdelania. Našťastie, existuje niekoľko protektívnych, ochranných, faktorov, ktoré znižujú riziko vzniku demencie. 

Komorbidity 

Pretože väčšina ľudí s demenciou je vo vyššom veku, je veľmi pravdepodobné, že okrem demencie budú mať viaceré, často chronické, zdravotné problémy. Je dôležité tieto problémy primerane riešiť, aby sa minimalizovali kognitívne a funkčné ťažkosti, predchádzalo sa behaviorálnym symptómom, prípadne sa zmierňovali, a aby sa optimalizovala kvalita života. Prítomnosť demencie môže taktiež komplikovať liečbu iných ochorení a ovplyvniť schopnosť človeka ich zvládať. 

Niektoré zdravotné problémy sa vyskytujú u ľudí s demenciou častejšie než u starších ľudí bez kognitívnych problémov. Patria medzi ne pády, delírium (akútny stav zmätenosti), epilepsia, strata hmotnosti a podvýživa, diabetes mellitus II. typu, inkontinencia, poruchy spánku, ochorenia ústnej dutiny, sexuálne dysfunkcie a krehkosť. Asi 25% ľudí s demenciou má klinicky relevantnú depresiu.