- Úvod
-
- Porozumenie demencii
- Úvod o demencii
- Normálne starnutie
- Príčiny demencie
- Typy a štádiá demencie
- Osobný dopad demencie
-
- Rozpoznávanie demencie
- Úvod k diagnostike demencie
- Záchyt demencie
- Včasná diagnostika
- Hodnotiace metódy
- Oznámenie diagnózy
-
- Demencia počas covid-19
- Výzvy a riešenia týkajúce sa COVID-19
- Udržateľnosť starostlivosti o ľudí s demenciou
Úvod o demencii
Keď sa na demenciu pozriete očami zainteresovaných ľudí, pochopíte, prečo je vaša práca zdravotníckeho alebo sociálneho pracovníka taká dôležitá pre nich a pre ich opatrovateľov.
Ľudia s demenciou vás potrebujú
Demencia ovplyvňuje na rôznych úrovniach celého človeka. Mení kognitívne schopnosti, funkčnú kapacitu, správanie, medziľudské vzťahy a fyzický wellbeing. Pomocou svojich vedomostí a schopností ako profesionál v zdravotníckej alebo sociálnej oblasti môžete významne pomôcť ľuďom s demenciou a ich rodinám a značne prispieť k ich kvalite života. Prostredníctvom týchto informácií môžete zlepšiť svoje vedomosti a zručnosti o demencii a urobiť svoj profesionálny život ľahší, efektívnejší a prínosnejší.
Demencia je globálny zdravotný problém
Demencia je rapídne narastajúcou zdravotnou a sociálnou výzvou pre verejnosť a je takmer nemožné nájsť niekoho, koho sa demencia v jeho živote nedotkla, aspoň cez priateľov alebo rodinu. Celosvetovo v roku 2015 žilo s demenciou približne 47 miliónov ľudí. V dôsledku narastajúcej dĺžky života sa predpokladá, že počet starších ľudí žijúcich s demenciou sa zvýši v roku 2030 na 66 miliónov a v roku 2050 až na 131 miliónov ľudí.

Počet ľudí žijúcich s demenciou celosvetovo
Koľko ľudí žije s demenciou v Podunajskom regióne?
V dunajskom regióne sa demencia stala jednou z hlavných zdravotných a sociálnych výziev. Aspoň 1.6 milióna starších ľudí v tejto časti Európy žije s demenciou.

Počet ľudí žijúcich s demenciou v Podunajskom regióne
Prognóza ľudí s demenciou a systém zdravotnej starostlivosti
Narastajúci počet ľudí s demenciou povedie k nárastu počtu ľudí potrebujúcich dlhodobú starostlivosť, a to o 30%, zatiaľ čo počet ľudí, ktorí poskytujú dlhodobú starostlivosť, sa zníži. Ďalším problémom v Podunajskom regióne je migrácia kvalifikovaných zdravotníckych a sociálnych pracovníkov („odliv starostlivosti“), ktorá je spôsobená ekonomickou situáciou a zdravotným systémom a dôsledkom je nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho a sociálneho personálu a obmedzená podpora rodín v týchto krajinách.
Zmeny v prevalencii demencie nie sú vždy reflektované národnou politikou a preto sa nepodstupujú kroky potrebné k riešeniu situácie. Vzhľadom na narastajúcu záťaž vyplývajúcu z diagnózy demencie, vplyv tohto stavu na život ľudí a znižujúce sa zdroje na zvládanie tejto situácie, musí byť zlepšenie a udržateľnosť starostlivosti v oblasti demencie kladená na popredné miesto v politických programoch Podunajského regiónu. Pre poskytnutie vysoko kvalitnej starostlivosti o ľudí s demenciou je kľúčový najmä adekvátny prístup k vedomostiam a zručnostiam v oblasti demencie medzi zdravotníckymi a sociálnymi pracovníkmi.
Demencia je súborom symptómov, ktoré môžu mať mnoho príčin
Demencia nie je ochorenie, ale súbor symptómov (medicínsky termín je „syndróm“), ktorý môže byť výsledkom mnohých príčin, vrátane ochorení mozgu, pri ktorých postupne odumierajú nervové bunky (neurodegeneratívne ochorenia), infekcií, zápalových ochorení, úrazov hlavy, nádorov a iných. Symptómy demencie zahŕňajú oblasť kognitívnych schopností, aktivít každodenného života, správania, emočného stavu, sociálneho fungovania a fyzického stavu. Súbor symptómov je veľmi variabilný, závisí na tom, ktoré časti mozgu sú najviac zasiahnuté príčinou spôsobujúcou demenciu.
Diagnóza demencie má výrazný dopad na človeka a jeho rodinu
Diagnóza demencie má veľký dopad na osobu v zmysle osobnej identity a sebavedomia. Taktiež mení roly a medziľudské vzťahy v rodine a širších sociálnych sieťach. Postupne sa prehlbujúce symptómy demencie v konečnom dôsledku spôsobujú narastajúcu dizabilitu.

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie
Preto demencia významne vplýva na kvalitu života človeka. Kvalita života ľudí s demenciou však nie je určená len zhoršením kognitívnych funkcií, vyplývajúcich z patologického procesu. V ranom štádiu do veľkej miery závisí od autonómie, udržiavania individuálneho životného štýlu, dosiahnutia osobne dôležitých cieľov, zmysluplných aktivít a participácie na živote; v stredne závažnom štádiu závisí od bezpečia, ocenenia hodnoty človeka a sociálneho zapojenia; v pokročilom štádiu závisí od komfortu, dôstojnosti a empatických vzťahoch. Práve preto môže prostredie pôsobiť podporným a kompenzačným spôsobom vo vzťahu k zhoršovaniu a dizabilite. Čo je dôležité, tieto faktory sú potenciálne modifikovateľné.
Viacero odborníkov môže prispieť k zlepšeniu kvality života ľudí s demenciou, ich príbuzných a opatrovateľov
Kvalitu života ľudí s demenciou je možné zlepšiť
Demencia bola dlho považovaná za stav, ktorému nie je možné predísť a nie je možné ho ani vyliečiť. Nedávno sa však tento pohľad zmenil a na demenciu sa dnes nazerá z optimistickejšej perspektívy. Hoci stále neexistuje liečba väčšiny ochorení, ktoré spôsobujú demenciu, mnohé z jej príznakov sú ovplyvniteľné a kvalitu života ľudí s demenciou a ich opatrovateľov je možné zlepšiť.
Primárnym cieľom manažmentu demencie je poskytovať optimálnu kvalitu života v priebehu ochorenia prostredníctvom maximalizácie funkčných schopností a podpory nezávislosti, rehabilitácie stratených schopností, ak je to možné a adaptácie stratených funkcií, ktoré nemôžu byť znovunadobudnuté. Nasledujúci obrázok ukazuje, že intervencie môžu byť aplikované na mnohých úrovniach.

Život ľudí s demenciou môže byť plný rešpektu, dôstojnosti a podpory. Úspešná spolupráca všetkých aktérov zapojených do manažmentu demencie, vrátane liečebných pedagógov, sociálnych pracovníkov, ergoterapeutov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, všeobecných lekárov, psychiatrov, neurológov alebo psychológov, je zásadná pre udržanie kvality života ľudí s demenciou a ich rodín.
Príklady
Jana mala ťažkosti so zvládaním každodennej starostlivosti o seba a svoju domácnosť. Nebola si istá, či užila lieky, či si vybrala poštu alebo ako zapnúť novú práčku. Sociálny pracovník jej odporučil asistenčné technológie s možnosťou pripomienkovania a organizácie povinností, čo jej lepšie pomohlo rozvrhnúť si každodenné činnosti.
Diana pozorovala, že pre jej manžela nie je ľahké nachádzať správne slová pri rozhovore. Na základe rady od liečebného pedagóga našla materiály na kognitívny tréning v pamäťovej klinike a začala s ním pri konverzácii na rôzne témy robiť cvičenia.
Daniel sa cítil úzkostne a nervózne počas dňa a nebol si istý prečo. Stretnutia s dobrovoľníkom, ktoré spolu trávili hraním na klavír, mu pomohli upokojiť sa a cítiť sa lepšie, dokonca aj bez medikácie.
Referencie
Alzheimer Europe: Dementia in Europe Yearbook 2019. Estimating the prevalence of dementia in Europe. Luxembourg: Alzheimer Europe 2019 (Data for Germany taken from official statistics for Bavaria and Baden-Württemberg; „Danube Region“ refers to the INTERREG Danube Transnational Programme area)
European Commission: The 2015 Ageing Report. Economic and budgetary projections for the 28 EU Member States (2013-2060). Brussels, European Commission 2015
Gál Z, Lux G, Illés I. Danube Region – Analysis and long-term development trends of the macro-region. Pécs, Institute for Regional Studies, Research Centre for Economic and Regional Studies, Hungarian Academy of Sciences 2013
Livingston G, Sommerlad A, Orgeta V et al.: Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Commission. Lancet 396: 413-446, 2020
Poulos CJ, Bayer A, Beaupre L, et al. A comprehensive approach to reablement in dementia. Alzheimers Dement 3: 450-458, 2017
Siyam A, Poz MRD eds. Migration of Health Workers: WHO Code of Practice and the Global Economic Crisis. Geneva: World Health Organization 2014
Waldemar G, Dubois B, Emre M, et al. Recommendations for the diagnosis and management of Alzheimer’s disease and other disorders associated with dementia: EFNS guideline. Eur J Neurol 14: e1-26, 2007
World Health Organization: International Classification of Functioning, Disability and Health: ICF. Geneva, World Health Organization 2001
Wu Y-T, Beiser AS, Breteler MMB et al.: The changing prevalence and incidence of dementia over time – current evidence. Nat Rev Neurol 13: 327-339, 2017