Prehľad možností liečby

Kým a kedy by mala byť iniciovaná liečba demencie?

Ihneď po stanovení diagnózy a informovaní osoby o diagnóze je potrebné začať s dlhodobým manažmentom demencie nasmerovaním ľudí s demenciou a ich rodín na relevantné služby. V ideálnom prípade by mal byť človeku s demenciou poskytnutý jeden odborník na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, ktorý bude koordinovať liečbu. Koordinátor by mal preskúmať individuálnu situáciu osoby a jej špecifické potreby, informovať klienta a jeho rodinu o dostupných službách a o tom, ako k nim získať prístup, identifikovať a zapojiť niekoho ako opatrovateľa na podporu a pomoc osobe pri rozhodovaní. Koordinátor by mal navrhnúť plán starostlivosti a podpory, a to predovšetkým aktívnu koordináciu medzi rôznymi členmi multidisciplinárneho tímu. Keď sa objaví vhodná situácia, avšak čím skôr po potvrdení diagnózy, mal by koordinátor podporiť človeka s demenciou, ktorý si úplne alebo čiastočne zachováva schopnosť prijímať rozhodnutia, aby vyjadril svoje želania prostredníctvom plánu starostlivosti.

Čo zahŕňa liečba demencie?

Liečba demencie zahŕňa niekoľko prístupov: farmakologickú liečbu, psychosociálne (nefarmakologické) prístupy v liečbe a podporu rodiny a opatrovateľov.

Farmakologické prístupy v liečbe

Patologické mechanizmy Alzheimerovej choroby menia neurochemické procesy v mozgu, najmä aktivitu látok, ktoré umožňujú komunikáciu medzi nervovými bunkami (neurotransmitermi). Medzi tieto zmeny patrí pokles neurotransmitera acetylcholínu a zvýšenie neurotoxických účinkov neurotransmitera glutamátu. Preto najúčinnejšie lieky, ktoré môžu byť v súčasnosti ponúknuté pacientom s demenciou, predovšetkým pacientom s demenciou pri Alzheimerovej chorobe, buď znižujú rozklad acetylcholínu (inhibítory cholinesterázy: donepezil, galantamín a rivastigmín) alebo čiastočne blokujú aktivitu glutamátu (memantín). 

Inhibítory cholinesterázy sa tiež používajú na liečbu demencie s Lewyho telieskami a môžu mať pozitívne výsledky pri liečbe vaskulárnej demencie. Pri liečbe frontotemporálnej demencie ani inhibítory cholinesterázy, ani memantín nepreukázali žiadny prínos. 

Hoci majú inhibítory cholinesterázy a memantín mierny terapeutický účinok, nedokážu tieto lieky vyliečiť demenciu a nemenia základný proces ochorenia. Môžu mať nepríjmené vedľajšie účinky, nie však vážne. 

Kognitíva (inhibítory cholinesterázy, memantín) poskytujú určité výhody, ale demenciu nevyliečia.

V súčasnosti sa vyvíjajú nové prístupy k liečbe kognitívnych porúch. Sú založené na odstraňovaní abnormálne spracovaných proteínov (amyloid, tau) pomocou syntetických protilátok. U niekoľkých látok sa preukázali nejasné účinky pre ľudí s demenciou (antioxidanty, nootropiká, výťažky z listov stromu Ginkgo biloba, ženšen, výživové doplnky vitamínu E alebo iné bylinné prípravky). 

Ak sa u ľudí s demenciou prejavujú zmeny v správaní, resp. behaviorálne symptómy (napr. agitovanosť, halucinácie, agresivita), ktoré osoba alebo jej okolie vnímajú ako rušivé alebo ohrozujúce, môžu sa podávať aj iné skupiny liekov (atypické antipsychotiká, antidepresíva). Vzhľadom na významné vedľajšie účinky a riziká spojené s užívaním týchto liekov sa však musia používať s veľkou opatrnosťou.

Lieky ovplyvňujúce behaviorálne problémy majú množstvo nepriaznivých vedľajších účinkov.

Očakávania, riziká a prínosy liekov by sa mali prediskutovať s osobou s demenciou a jeho rodinou. Voľba liečba by mala vychádzať z niekoľkých aspektov, ako je vek, celkové zdravie, anamnéza a užívané lieky, závažnosť ochorenia, predchádzajúci životný štýl človeka ako aj z preferencií rodiny. Liečba ľudí s demenciou by sa mala pravidelne prehodnocovať, pretože niektoré často predpisované lieky môžu rýchlo zhoršiť kognitívne príznaky demencie. Okrem toho by sa farmaká na liečbu problémov so správaním mali podávať iba v nízkych dávkach a na krátke časové obdobie.

Psychosociálne (nefarmakologické) prístupy v liečbe

V súčasnosti dostupné farmakologické intervencie majú iba pomerne malý vplyv na zlepšenie symptómov demencie a pomerne málo prispievajú ku dobrej kvalite života s týmto ochorením. Okrem toho veľa nepríjemných zmien v správaní (apatia, agresivita, odmietanie starostlivosti, opakujúca sa vokalizácia, hádky) takmer vôbec nereaguje na farmakologickú liečbu. 

Nefarmakologické behaviorálne intervencie by sa preto mali vždy používať na doplnenie alebo v niektorých prípadoch dokonca za účelom nahradenia farmakologickej liečby s cieľom zvýšiť kvalitu života ľudí s demenciou a ich opatrovateľov. Špecificky kognitívna stimulácia, ergoterapia a fyzické cvičenie môžu zlepšiť kognitívne fungovanie človeka, aktivity každodenného života a behaviorálne symptómy. Pozitívne účinky má aj niekoľko ďalších typov nefarmakologických intervencií, vrátane reminiscenčnej terapie, manažmentu správania, kognitívno-behaviorálnej terapie a muzikoterapie. Nefarmakologické (psychosociálne) intervencie sú ekonomické, nemajú žiadne vedľajšie účinky a môžu ich vykonávať odborníci, pomocný personál alebo dokonca vyškolení laici.

Kognitívna stimulácia, ergoterapia and fyzické cvičenie sú najdôležitejšími zložkami nefarmakologických intervencií.

Zmeny v prostredí a asistenčné technológie

Ďalšími príkladmi nefarmakologických zásahov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života ľudí s demenciou a zmierniť záťaž opatrovateľov, sú úpravy prostredia a asistenčné zariadenia. Tieto služby umožňujú ľuďom s demenciou bývať v ich vlastnom dome oveľa dlhší čas bez nutnosti inštitucionalizácie. 

Úpravy prostredia a asistenčné technológie siahajú od veľmi jednoduchých, lacných „low-tech“ zariadení (ako sú pomocné držadlá po byte, zábradlia, osvetlenie, farby, informačné štíty, vyvýšené sedadlá na toaletách, lavičky na vani, dávkovač liekov, identifikačné náhrdelníky alebo náramky), až k sofistikovanejším „high-tech“ nástrojom (napr. počítačový systém aktivovaný hlasom, zdvíhacie zariadenie na zdvíhanie a otáčanie človeka v posteli, senzory, alebo aplikácie smartfónov prepojené so sledovacím systémom GPS (Global Positioning System), pomocou ktorých je možné nájsť osobu s demenciou, keď sa stratí).

Podpora pre rodinných opatrovateľov

Starostlivosť o človeka s demenciou predstavuje veľké zaťaženie neformálnych (rodinných) opatrovateľov a často vedie k vážnemu emocionálnemu a fyzickému vyčerpaniu, ako aj k finančným ťažkostiam.  Vzdelávanie opatrovateľov a podpora zo strany komunity môže zmierniť zaťaženie a zabrániť syndrómu vyhorenia. Dôležitú úlohu môžu zohrávať miestne podporné skupiny rodín alebo organizácie poskytujúce odbornú prípravu, vzdelávanie, poradenstvo a podporu pre opatrovateľov. Ďalším kľúčovým zdrojom sú denné centrá, ktoré ponúkajú programy dennej aktivity pre ľudí s demenciou. 

Paliatívna starostlivosť

Ľudia, ktorí sú blízko koncu života, potrebujú láskavosť, súcit a empatiu, ale vyžadujú aj špeciálne zručnosti pri starostlivosti. Je potrebné zvážiť zdravotné, etické, právne a duchovné problémy. Diagnostické a terapeutické intervencie už nie sú zamerané na liečenie, ale na zabezpečenie pohody a pohodlia. Napríklad enterálne (trubicové) kŕmenie by sa nemalo používať, pokiaľ nejde o indikáciu v prípade potenciálne reverzibilného (liečiteľného) stavu.

V tejto fáze sa objavujú dôležité otázky: Rozhodol sa človek s demenciou na sklonku života pre paliatívnu starostlivosť? Alebo sa rozhodol pre aktívnu liečbu, ako je resuscitácia alebo intravenózne antibiotiká?

Takéto informácie je možné zdokumentovať v pláne predbežnej starostlivosti, ktorý by mal byť k dispozícii v prípade hospitalizácie človeka s pokročilou demenciou.

Preto by ľudia s novodiagnostikovanou demenciou mali byť informovaní a podporovaní pri prijímaní včasných rozhodnutí. Týmto spôsobom môžu vyjadriť svoje preferencie ohľadne toho, čo chcú a čo nie za rôznych okolností, ktoré môžu nastať s progresiou ochorenia a zároveň vyjadria svoje preferencie vo fáze, kedy majú na to kapacity.