Psychosociálna liečba

Farmakologická liečba dostupná v súčasnosti prispieva iba v malej miere ku zlepšeniu kvality života ľudí s demenciou. Je potrebné, aby bola doplnená o psychosociálne nefarmakologické intervencie, ktoré majú potenciál na zlepšenie alebo udržanie kvality života osoby s demenciou prostredníctvom:

• posilnenia alebo stabilizácie funkčných schopností,

• kompenzácie ťažkostí,

• odstraňovania bariér,

• zlepšenia a podpory komunikácie,

• redukovania behaviorálnych problémov,

• zabezpečenia bezpečného a podporujúceho prostredia,

• zabezpečenia fyzickej, psychologickej a duchovnej pohody.

Je potrebné zdôrazniť, že príznaky demencie, predovšetkým zmeny v správaní (napr. apatia, nepokoj, podráždenosť, hyperaktivita) často vznikajú ako dôsledok rôznych ovplyvniteľných príčin, napr. neuspokojených potrieb, nevhodného spôsobu komunikácie, osamelosti a nudy.

Aké druhy psychosociálnych intervencií sú dostupné?

Rozlišujeme šesť foriem psychosociálnych (nefarmakologických) intervencií podľa príslušných cieľov a zvolených stratégií danej intervencie. 

1. Intervencie zamerané na kognitívne schopnosti

Kognitívna stimulácia

Účasť na rôznych aktivitách a diskusiách, zvyčajne vo forme skupinových sedení vedených vyškoleným koordinátorom, zameraných na všeobecné zlepšenie kognitívneho a sociálneho fungovania.

Účinnosť kognitívnej stimulácie: Programy kognitívnej stimulácie u ľudí s ľahkým až stredne ťažkým stupňom demencie sú účinnejšie v porovnaní s efektom dostupných liečiv. Tento efekt pretrvával až 3 mesiace po ukončení terapie. Na základe subjektívnych výpovedí pacientov kognitívna stimulácia tiež zlepšuje kvalitu ich života a celkovú pochodu, na základe hodnotenia personálu sa zmeny týkali aj zlepšenia komunikácie a sociálnej interakcie. Zistilo sa, že počítačové formy kognitívnej stimulácie sú rovnako účinné ako tradičné formáty. Nemá však dopad v súvislosti s náladou, aktivitami každodenného života, zmenou v správaní alebo na opatrovateľa.

Kognitívny tréning

Individuálny alebo skupinový tréning so zameraním na úlohy, ktoré si vyžadujú zapojenie špecifických kognitívnych funkcií, ako je pamäť, rýchlosť spracovania informácií alebo vizuálne-priestorové schopnosti. Kognitívny tréning môže pozostávať napr. z nácviku pamäťových stratégií (mnemotechník).

Účinnosť kognitívnych tréningov: U ľudí s miernou kognitívnou poruchou sa zistilo, že počítačový program na kognitívny tréning mal malý až stredne veľký účinok na celkovú kogníciu, vrátane pamäti a pozornosti. U ľudí s demenciou boli zistené iba malé účinky na kognitívne schopnosti. Nedostatok preukázateľných významných zlepšení v dôsledku kognitívneho tréningu môžu spôsobovať nedostatky z hľadiska metodológie. Najmä niektoré pozitívne účinky nemusia byť zachytené dostupnými metódami.

Reminiscenčná terapia

Spomínanie na udalosti v živote človeka; zvyčajne ide o skupinové stretnutia, na ktorých sú účastníci povzbudzovaní hovoriť o svojej minulosti a často sa k tomu využívajú rôzne pomôcky ako napr. fotografie, hudba alebo akékoľvek objekty z domácnosti. „Knihy života” (Life books) sú individuálne zbierky významných udalostí využívajúce tradičné alebo elektronické médiá.

Účinnosť reminiscenčnej terapie: U ľudí s demenciou mala reminiscenčná terapia malý vplyv na kognitívne funkcie a stredne veľký účinok na depresívne symptómy. 

Rečová a jazyková terapia

Nácvik rečových a jazykových schopností na zlepšenie verbálnej a neverbálnej komunikácie.

Účinnosť rečovej a jazykovej terapie: Pacienti s frontotemporálnou demenciou s ťažkosťami v rečovej oblasti (primárna non-fluentná afázia, sémantická demencia) môžu mať úžitok z rečovej a jazykovej terapie, ktorá im pomôže prispôsobiť sa ich jazykovým ťažkostiam a prijať alternatívne spôsoby komunikácie. Ľuďom s primárnou non-fluentnou afáziou pravidelná týždenná rečová terapia trvajúca 11 mesiacov pomohla zachovať schopnosť pomenovávania.

2. Intervencie zamerané na funkčnosť

Kognitívna rehabilitácia

Kľúčovým prvkom je individualizovaný prístup, pri ktorom sa identifikujú osobne významné ciele, pričom terapeut spolupracuje s osobou a jej rodinou na vývoji stratégií na dosiahnutie týchto cieľov, vypracovaní a implementácii kompenzačných stratégií.

Účinnosť kognitívnej rehabilitácie: U ľudí s miernou až stredne ťažkou demenciou umožnilo osem individuálnych sedení kognitívnej rehabilitácie, realizovaných špeciálne vyškoleným ergoterapeutom v domovoch účastníkov, zlepšenie z hľadiska plnenia vopred stanovených osobných relevantných cieľov.

Ergoterapia

Zameriava sa na základné a komplexné aktivity každodenného života, vzdelávanie, prácu, domáce práce, aktivity vo voľnom čase a spoločenské aktivity. Ergoterapeuti podporujú ľudí v tom, aby zostali aktívni a nezávislí v starostlivosti o domácnosť, príprave jedla, nakupovaní, cestovaní, spravovaní financií a komunikácie. V rámci ergoterapie sa môžu využívať aj asistenčné technológie.

Účinnosť ergoterapie: Ergoterapia má pozitívny vplyv na aktivity každodenného života a kvalitu života ľudí s demenciou a zároveň zlepšuje zručnosti opatrovateľov. Poskytovanie zmysluplných aktivít ušitých na mieru ľuďom s demenciou žijúcich v rezidenčnej starostlivosti prispieva k znižovaniu porúch správania.

Asistenčné technológie

Cieľom je udržiavať zdravé a bezpečné prostredie, umožniť ľuďom s demenciou nezávislý život, znížiť stres a záťaž neformálnych opatrovateľov, udržať stabilnú úroveň kognitívnych funkcií ľudí s demenciou, zlepšiť ich kvalitu života a oddialiť inštitucionalizáciu. Medzi asistenčné technológie pre ľudí s demenciou patria bezpečnostné zariadenia, pamäťové pomôcky, sociálne a interakčné nástroje, zariadenia na podporu každodenných úloh, zariadenia na podporu voľnočasových aktivít a tréningové programy pre odborníkov. Virtuálna realita a rozšírená realita sú dôležitým vývojovým odvetvím.

Účinnosť asistenčných technológií: Len niekoľko štúdií hodnotilo asistenčné technológie u ľudí s demenciou. Väčšina štúdií testovala zariadenia, ktoré podporujú aktivity každodenného života, monitorovanie bezpečnosti a zdravotnú starostlivosť. Patria sem vyhľadávacie zariadenia, automatické dávkovače liekov, automatické osvetlenie, zjednodušené mobilné telefóny a televízne diaľkové ovládače. Nočné monitorovacie zariadenia (alarmy výstupu z postele, poplachové systémy, sledovacie zariadenia, automatické nočné svetlá, náramky s teleasistanciou) znižujú výskytu pádov a odchodov z domu bez doprovodu. Zložitejšie zariadenia môžu byť pre ľudí s kognitívnou poruchou mätúce a dráždivé.

Úprava prostredia

Dizajn priateľský pre ľudí s demenciou a úprava fyzického prostredia potrebám tejto skupiny ľudí môže zahŕňať vhodné osvetlenie, chodníky, schody, sedenie, pocit familiárnosti prostredia, usporiadanie objektov, ovládanie zvukových podnetov a kľúče na podporu orientácie.

Účinnosť úpravy prostredia: Odstránenie nepotrebných predmetov, zjednodušenie životného prostredia, označovanie predmetov, používanie farebného kontrastu a zámerné umiestnenie predmetov redukujúcich množstvo pomoci potrebnej na vykonávanie aktivít každodenného života a podporovanie nezávislosti. Zníženie hluku môže redukovať nežiaduce správanie. Atmosféra stolovania v domácom prostredí a pripomienka aby sa pacient najedol môže uňho viesť k podpore príjmu potravy a zlepšeniu komunikácie. Šípky a značky s označením „WC“ a obrázok toalety môže byť účinný pri nasmerovaní ľudí s demenciou na toaletu a samostatné vykonanie potreby.

3. Intervencie zamerané na správanie

Manažment správania

Zahŕňa zmenu okolností alebo udalostí, ktoré vyvolávajú určité správanie, posilňovanie žiaduceho správania, zavedenie rutín, relaxačné techniky a tréning komunikačných zručností.

Účinnosť manažmentu správania: Manažment správania môže redukovať poruchy správania, zvýšiť sebadôveru opatrovateľov v oblasti zvládania problémového správania a zlepšiť emocionálnu pochodu a subjektívnu záťaž opatrovateľov. Medzi stratégie, ktoré boli pozitívne hodnotené u ľudí s behaviorálnym variantom frontotemporálnej demencie, patrí zjednodušenie sociálnych situácií, redukcia hluku a nadmernej stimulácie, odstránenie prístupu k problematickým veciam (napr. kreditné karty), úprava vychádzok, vhodné kľúče/nápovedy, návrat k záľubám z minulosti, ergoterapia a muzikoterapia.

Kognitívne-behaviorálna terapia

Tento typ terapie sa používa na redukciu depresie a úzkosti u ľudí s demenciou. Zameriava sa nielen na zmenu dysfunkčných myšlienok, ale aj na nácvik zmysluplných a príjemných aktivít.

Účinnosť kognitívne-behaviorálnej terapie: Táto forma psychologickej intervencie redukuje príznaky depresie a úzkosti u ľudí s demenciou.

4. Intervencie  zamerané na emócie

Muzikoterapia, tanečná terapia, arteterapia

Počúvanie hudby alebo hranie na hudobný nástroj; tvorivé činnosti.

Účinnosť muzikoterapie: Muzikoterapia prispieva u ľudí s demenciou k znižovaniu depresie, podporuje sociálnu interakciu, zmierňuje problémové správanie a udržiava percepčne-motorické zručnosti. Muzikoterapia môže zmierniť prežívané depresívne symptómy, pociťovanú úzkosť a stres.

Validácia

Empatia a prijatie subjektívneho pohľadu vnímania ľudí s demenciou.

Účinnosť validácie: V niektorých štúdiách bol demonštrovaný pokles porúch správania a redukcia depresívnych symptómov. Nepreukázal sa účinok validácie na kognitívne schopnosti alebo aktivity každodenného života.

Aromaterapia, multisenzoriálna stimulácia

Používanie éterických olejov na podporu relaxácie a spánku; stimulácia zmyslov pomocou osvetlenia, farieb, dotyku, vôní a zvukov.

Účinnosť aromaterapie a multisenzoriálnej stimulácie: U ľudí s demenciou sa aromaterapia používa na zmierňovanie porúch správania, podporu spánku a stimuláciu motivácie. Multisenzorická stimulácia má pozitívny vplyv na poruchy správania a náladu počas terapie a bezprostredne po nej. Dlhodobé prínosy a aplikovateľnosť na iné prostredie alebo preukázanie účinkov na kogníciu a funkčnosť osoby sú nejednoznačné.

5. Intervencie zamerané na fyzické aktivity

Fyzické cvičenie

Cvičenie musí byť prispôsobené fyzickej schopnostiam osoby s demenciou; cieľom je päťkrát týždenne 30-45 minútová mierna aktivita zahŕňajúca cvičenia na vytrvalosť, silu, flexibilitu a rovnováhu.

Účinnosť fyzického cvičenia: Fyzické cvičenie zlepšuje fyzickú zdatnosť človeka a je spojené so znižovaním záťaže opatrovateľa v dôsledku prítomnosti porúch správania. Fyzická aktivita má tiež významný vplyv na schopnosť ľudí s demenciou vykonávať aktivity každodenného života.

6. Intervencie zamerané na opatrovateľov

Podporné skupiny pre opatrovateľov

Ich cieľom je zlepšiť schopnosť opatrovateľa vyrovnať sa s demenciou. Takéto programy zvyčajne kombinujú informácie o demencii s praktickým riešením problémov, najmä so zreteľom na zmeny v správaní, zvládanie stresu a právne a finančné poradenstvo.

Účinnosť podporných skupín: Účasť v podporných skupinách pod vedením odborníkov prispieva k lepšej duševnej pohode opatrovateľov a znižovaniu záťaže. Tieto účinky trvajú až 3 mesiace od ukončenia programu. Vzdelávanie opatrovateľov v technikách manažmentu správania môže viesť k redukcii porúch správania u ľudí s demenciou. Medzi faktory, ktoré sú spojené s úspechom podporných skupín pre opatrovateľov, patria teoretické základy intervencie, aktívna úloha účastníkov, priestor pre problémy jednotlivcov a zameranie sa na manažment porúch správania.

V akom štádiu demencie by sa mali používať psychosociálne intervencie?

V jednotlivých štádiách demencie sú účinné odlišné typy psychosociálnych (nefarmakologických) intervencií. V štádiu miernej demencie sú najprospešnejšie intervencie zamerané na aktivizáciu kognitívnych funkcií. V štádiu stredne ťažkej demencie sú indikované intervencie zamerané na správanie. V štádiu ťažkej demencie sú potrebné nefarmakologické liečebné prístupy, ktoré sa snažia prispieť k zlepšeniu celkovej pohody človeka. Fyzická aktivita, podporné technológie a intervencie zamerané na opatrovateľov sú nevyhnutné vo všetkých štádiách ochorenia demencie.